Nenávisť neutíchla, stupňuje sa, ba aj sa schvaľuje

Štefan ZLATOŠ – KARIKATÚRA: Ľubomír KOTRHA

Pätnásteho mája na skoré popoludnie sa po Slovensku rozleteli rýchlosťou blesku esemesky a telefonáty: „Počuli ste? Atentát na premiéra!“ Dnes už vieme, že to nebol iba atentát na Roberta Fica, ale aj na civilizovanú demokraciu členského štátu Európskej únie.

Predstavitelia opozície s fanatickým presvedčením vykrikujú, že „Fico nás ťahá z Európy“. Akosi účelovo však zamlčujú skutočnosť, ba nesporný fakt, že práve ich priaznivec nás Slovensko piatimi výstrelmi z krátkej guľovej zbrane na legitímneho predsedu vlády vytiahol
z Európy priam až na „divoký západ“. Povestné Mečiarove „babky demokratky“ boli skôr armádou spásy v porovnaní s prívržencami súčasnej slovenskej opozície, ktorí na námestiach skandujú o vešaní, zatváraní do basy a v Handlovej vlani použili aj ostré náboje z revolvera
kalibru deväť milimetrov na ľudský cieľ – predsedu vlády Roberta Fica.

■ ŠOKUJÚCE POZADIE

Možno raz bude verejnosť ešte viac šokovaná. Vyplýva to zo slov predsedu vlády, podľa ktorého „bolo nutné na zasadnutí Bezpečnostnej rady štátu prijať určité rozhodnutia, ktoré prehodnotia doterajší prístup orgánov činných v trestnom konaní“. „Je možno škoda, že zasadnutie Bezpečnostnej rady … nemohlo byť priamo odvysielané. Počúvali by ste údaje, ktoré by vás šokovali,“ povedal premiér Robert Fico v súvislostí so zasadnutím rady, ktoré, samozrejme, opozícia okamžite označila za zbytočné a prehnané. Bezpečnostné zložky štátu, ktoré sa zúčastnili na rokovaní Bezpečnostnej rady SR, potvrdili, že existuje konkrétne nebezpečenstvo ďalšieho útoku na ústavného činiteľa.

Premiér Robert Fico to povedal na výjazdovom rokovaní vlády opäť práve v Handlovej. „Musíme sa na úrovni všetkých orgánov činných v trestnom konaní dohodnúť na tom, aký bude výklad príslušného zákona alebo zákona o priestupkoch. Čo je priestupok, čo je trestný čin a čo je sloboda prejavu,“ uviedol v súvislosti s úvahami o prispôsobení legislatívy narastajúcej nenávisti a jej prejavom vo verejnosti. „Musíme nájsť odpoveď na nenávisť, ktorú šírite vy,“ obrátil sa k médiám. Rovnako považuje za potrebné diskutovať o ochrane pred takýmito útokmi. „Tu si nemôže každý rozprávať, čo chce, bez nejakej miery zodpovednosti,“ zdôraznil Robert Fico.

■ VÝZVY A NÁVODY

„Spomínate si na opozičné výzvy?“ Pýta sa verejnosti minister financií Ladislav Kamenický. „Spomínate si?“ Kladie závažnú otázku minister. „Ako opozícia vyzývala na sto dní pokoja, ktoré nebola schopná sama dodržať. Alebo na spochybňovanie toho, či sa atentát vôbec stal?

Prípadne na tie dni neistoty a napätia, či to Robert Fico zvládne? „Osobne ma mrzí, že aj napriek chladnokrvnému teroristickému útoku
na premiéra sa opozícia a ani niektoré opozične spriaznené médiá nezastavili v šírení nenávisti alebo konšpirácií voči osobe premiéra, prípadne aj celej koalícii. Organizovanie protestov opozíciou sa stalo ich rituálom. To prispelo k ďalšej eskalácii napätia v spoločnosti,
a, žiaľ, ani po roku sa situácia nezlepšila. Svedčí o tom aj samotné vyjadrenie premiéra o vysokej pravdepodobnosti útoku na politického činiteľa,“ dodal minister Kamenický. Zdôraznil tiež, že „… nemôže sa stať akousi normou, že ak nesúhlasíme s vyjadreniami či rozhodnutiami iných, tak sa bude po nich strieľať!“

■ KONCENTROVANÁ NENÁVISŤ

„Žiaľ, nezmenil sa opozičný slovník. Práve naopak, mám pocit, že na námestiach sa ešte viac klame, zavádza a burcuje verejnosť. Slovník rečníkov je plný nenávisti, zloby a používajú sa ešte osobnejšie útoky,” povedal na margo výročia atentátu minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s tým, že ani jemu sa nemusí páčiť všetko, čo robí predseda vlády, a už vonkoncom sa mu nepáči, čo robia opoziční politici. Vyhlásil, že na
mnohé veci v politike má iný názor, čo je úplne legitímne, ale tento názor sa vždy usiluje prezentovať s úctou k človeku, pretože práve silné slová a osobné útoky priviedli spoločnosť pred rokom až k streľbe na premiéra. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok varoval, že „slová môžu zabíjať“.

Ani po roku agresia a nenávisť voči iným názorom, postojom či hodnotám zo spoločnosti nezmizli. Stále sú podľa ministra
vnútra medzi nami a stále môžu prerásť do násilia, do streľby na kohokoľvek. Skonštatoval v príhovore a vyzval na to, aby sme dávali pozor na to, čo robíme a čo hovoríme.

■ NALIEHAVÉ OTÁZKY

„Kam sa za jeden rok posunula naša spoločnosť? A či by už nebol najvyšší čas, aby politici a médiá namiesto neuvážených slov a senzačných článkov začali konečne prinášať overené a pravdivé informácie?“ Pýta sa jeden z koaličných predsedov Matúš Šutaj Eštok. „Klamstvo s manipuláciou v akejkoľvek forme a na akomkoľvek mieste sú tou najrýchlejšou cestou k tomu, aby sa tragická udalosť v Handlovej zopakovala. A to v žiadnom prípade nemôžeme dovoliť,“ uzavrel minister vnútra. V slovenskej spoločnosti sa po minuloročnom atentáte na premiéra Roberta Fica konfrontácia jednoznačne vyhrotila. Skonštatoval to politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied.

Vládna koalícia obviňuje opozíciu z politickej zodpovednosti za atentát. Používanie atentátu ako argumentu v politickom boji sa podľa neho tak zvrháva do spochybňovania legitimity štátnych inštitúcií. Označil to za veľmi nebezpečný trend. „Šírenie rozličných konšpirácií má však aj svoju druhú stranu, keď približne trinásť percent verejnosti spochybňuje samotný fakt atentátu,“ doplnil.

■ ČAS NA PARAGRAFY

Premiér Robert Fico sa zo zranení, ktoré utrpel pri vlaňajšom atentáte v Handlovej, liečil viac ako štyridsaťdva dní. Vyplýva to z obžalobného
návrhu podaného na strelca Juraja C. Rozsah zranení je v návrhu anonymizovaný. Obvinený mal podľa obžaloby konať tak, „aby poškodenému natrvalo znemožnil ďalší výkon funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky, a tým zabránil vláde Slovenskej republiky
v jej riadnom fungovaní a napĺňaní jej programového vyhlásenia“. Jurajovi C. hrozí v prípade dokázania viny doživotný trest odňatia slobody. Dokedy sa bude opozícia vyhrážať vešaním nositeľov iných názorov? Dokedy sa politickým oponentom bude opozícia vyhrážať basou? Kedy sa krčah rozbije a tento konflikt začne riešiť „ulica?“