Konsolidácia si vyberá svoju daň

Ivan KRAJČOVIČ – Foto: Neografia, a.s.

Ekonomická stagnácia stúpa na obrátkach. Dokonca aj Inštitút finančnej politiky, ktorý patrí k analytickým útvarom Ministerstva financií SR, sa vyjadril, že ide aj o dôsledok nesprávne nastavenej konsolidácie, ktorá neprimerane zaťažuje stavebné, výrobné a exportné podniky. V tretej vlne konsolidácie príde napriek tomu do štátnej kasy o miliardu eur menej, ako to ministerstvo naplánovalo.

 V auguste ukončil svoju činnosť textilný závod Fibrochem vo Svite, patriaci pod skupinu Chemosvit, ktorý sa dlhé roky trápil so stratovým hospodárením.  V roku 2023 sa strata vyšplhala na 1,7 milióna eur. Výrobu síce prevzala materská spoločnosť Chemosvit, ale v redukovanom rozsahu.

• FABRIKY PREPÚŠŤAJÚ

Ďalší podnik v rámci skupiny Chemosvit Folie, ktorý vyrába aj obaly pre Horalky, mal dlhodobé finančné ťažkosti už minulý rok. Podľa údajov FinsStatu zaznamenal stratu presahujúcu tri milióny eur. Nemecká spoločnosť ZF, ktorá dodáva komponenty pre automobilový priemysel, zatvorí v prvej polovici roka 2026 závod v Detve. O prácu príde všetkých približne dvestopäťdesiat zamestnancov. Spoločnosť Nidec vo svojom závode Embraco Slovakia v Spišskej Novej Vsi, ktorá vyrába kompresory chladenia, prepúšťa približne stovku zamestnancov. Vyše tristo zamestnancov príde o prácu na železniciach. Firma Ecco v Martine prepustí šesťstopäťdesiat zamestnancov, americký Honeywell chce v jeseni ukončiť výrobu v Partizánskom a prepustiť posledných stotridsaťsedem ľudí.

Prepúšťa Telekom. Koniec výroby oznámila čadčianska textilka. Skončil legendárny podnik Makyta Púchov, po tridsiatich rokoch výrobca nábytku Beta. Dvesto ľudí prepustil výrobca automobilových súčiastok Schaeffler. To nie je konečný výpočet, ide o ďalšie desiatky až stovky väčších podnikov.

A finančné problémy má aj jedna z najväčších tlačiarní na Slovensku patriaca Matici slovenskej, Neografia v Martine. Dôvodom je výrazný pokles tržieb v posledných dvoch rokoch.   Neografia je exportná spoločnosť a znáša dopady európskej hospodárskej krízy posledných rokov spôsobenej dopadmi pandémie Covid-19,  konfliktom na Ukrajine a energetickou krízou.  Pokles prepad tržieb nastal práve z nemeckého a anglického prostredia, kde dosahovala tlačiareň najvyššie marže a zisky.

Problémom sú aj zásahy štátnej politiky ako zvyšovanie daní, transakčná daň či neúmerné zvyšovanie minimálnej mzdy  a v neposlednom rade aj aktuálne konsolidačné opatrenia.  Pokles tržieb sa výrazne prejavil od roku 2023, kedy spoločnosť dosiahla celkové výnosy 37,5 miliónov eur oproti roku 2022, kedy boli na úrovni až 49,28 miliónov. Následne v roku 2024 klesli tržby na úroveň 33,28 miliónov eur a v roku 2025 je predpoklad, že výnosy klesnú ešte nižšie. Vývoj výnosov kopíroval aj zisk po zdanení: v roku 2022 bol + 138 tisíc eur, v roku 2023 – 3,9 milióna eur a v roku 2024 – 4,2 milióna eur. Z uvedeného vyplýva, že finančná situácia je naozaj vážna.

Ako nám prezradil správca MS Maroš Smolec, tlačiareň už vyše roka realizuje ozdravný plán postavený na výraznom zoštíhlení spoločnosti odstávkou rotačnej tlače, znížením počtu zamestnancov a prevádzkových nákladov a posilnením akvizičných úloh na obchodnom úseku. Predajom dubiózneho majetku by spoločnosť následne vyrovnala svoje záväzky voči financujúcim bankám, ktoré to požadujú. Vedenie Matice oslovilo aj štát, aby slovenskej firme s vyše 150 ročnou tradíciou pomohol buď kúpou častí akcií spoločnosti alebo predávajúceho majetku. Dosiaľ sa tak nestalo.

• SYSTÉMOVÉ PRÍČINY

Analytický inštitút Rady slovenských exportérov Export analytica upozornil, že príčiny sú v zle nastavenom systéme podpory priemyslu. Podľa neho zaostávame za susednými štátmi v kľúčových oblastiach konkurencieschopnosti. Týkajú sa hospodárskeho výkonu a efektívnosti verejných inštitúcií až po podnikateľské prostredie a infraštruktúru. Máme dlhodobo najnižšie investície do výskumu a vývoja v rámci V4. V roku 2023 to bolo iba 1,03 percenta hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo priemer EÚ presahoval 2,2 percenta hrubého domáceho produktu.

Pred nami je aj Maďarsko a Poľsko. Pritom patríme medzi najdrahšie krajiny v Európe, čím sa znižuje konkurencieschopnosť exportne orientovaných odvetví. Ak nezvýšime investície, tak tento výskumný dlh narastie počas nasledujúcich rokov do výšky, keď ho nebude možné zlikvidovať bez enormných nákladov.

Aj Národná banka Slovenska predpovedá oveľa nižší ekonomický rast na tento rok, ako bol naplánovaný. Dôsledok sa už prejavil. V roku 2024 podľa Forbesu na Slovensku zaniklo 5 930 spoločností, čo je o dvadsať percent viac v porovnaní s rokom 2023. Živností bolo zrušených 54-tisíc, pričom ich vzniklo o štyritisíc menej. Analytici očakávajú rovnaký trend aj v tomto roku. Už dnes je ťažko nájsť certifikovaného živnostníka, a tak sa pomaly vraciame ako za čias socializmu k fuškárom bez záruky vykonanej práce.

• EKONOMICKÉ POLENÁ

Vládne opatrenia na naplnenie štátnej kasy idú neraz nezmyselným smerom a zaťažujú podniky, predražujú finálne výrobky, ktoré v konečnom dôsledku zaplatia občania, alebo predlžujú plánované investície. V konsolidačnom balíčku na tento rok sa objavila napríklad na prvý pohľad nič nehovoriaca položka, a to zavedenie úhrady z primárnych materiálov.

Inak povedané,  spoplatní sa vyššou sadzbou ťažba kameňa, piesku, štrku a štrkopieskov, ktoré do štátneho rozpočtu  majú priniesť dvadsaťštyri miliónov eur. Nedotkne sa to len občanov pri stavbe rodinných domov svojpomocou, ale zaťaží to aj stavbárske firmy, čím sa predražia novostavby a obnova železníc.

Znamená to napríklad aj drahšiu výstavbu diaľnic a ciest, hoci snahou štátu bolo ich výstavbu urýchliť. Zrejme sa budú písať aj dodatky zmlúv, pretože stavebné firmy pri podpise realizácie s tým nemohli počítať. Pritom v stavebníctve v roku 2024 zaniklo 15 492 firiem, čo je o dvadsaťdva percent viac v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Koľko ich bude v tomto roku, nevedno. Preto aj Železnice Slovenskej republiky zrušili dve verejné obstarávania na rekonštrukciu železničných tratí Šelpice – Boleráz a Veľký Horeš – Streda nad Bodrogom, keďže ponuky uchádzačov prekročili predpokladané rozpočty projektov.

Podnikatelia musia od roka 2024 platiť daň za neaktívne spoločnosti, zaviedli sa daňové licencie. Tie síce priniesli štátu päťdesiat miliónov eur, ale malé firmy si v tomto roku rozmyslia, či majú tieto svoje neraz rodinné peniaze držať v aktívnom stave pripravené pre prípad, že sa slovenská ekonomika rozbehne. Štát sa nepoučil. Licencie platili medzi rokmi 2014 až 2017, keď ich zavedenie spôsobilo výrazný nárast zánikov firiem. Preto sa aj zrušili. Konsolidácia takto robí zo Slovenska v rámci Európy málo atraktívnu krajinu pre zahraničné investície.