POZNÁMKA
Náš kurz stúpa
(ib)
Euro zostane eurom. Najlepšie o jeho budúcnosti vypovedá vývoj českej koruny. Tá bola najrôznejšími politickými rozhodnutiami, ktoré nemali reálny ekonomický základ, dlhé roky kurzovo nadhodnocovaná. Česká národná banka však konečne vzala do úvahy reálny stav domácej ekonomiky a zdevalvovala českú menu voči euru. A či sa to už našim západným susedom chce alebo nechce priznať, prijatie eura u nich už nie je otázkou či, ale kedy.
Napokon, zaviazali sa k tomu v asociačnej dohode, to však je zas len politický aspekt. Ten ekonomický jednoducho „nepustí“. Kto nakupuje a u koho nakupuje dlhopisy? S väčšinou rovnajúcou sa takmer pravidlu štátne dlhopisy krajín, ktoré nimi prekrývajú vlastné zadlženie alebo momentálny nedostatok disponibilných peňazí, nakupujú investori z krajín mimo Európskej únie. A nakupujú ich práve v tých krajinách EÚ, v ktorých je zavedené ako jednotná mena – euro. Inak povedané – dôvera v stabilitu eurozóny a jej meny je momentálne na strane investorov historicky najvyššia. To sa, samozrejme, dotýka priamo aj Slovenska ako členskej krajiny eurozóny. Naše štátne dlhopisy v podiele väčšom ako jedna tretina ich hodnoty sú v rukách investorov z oblastí mimo EÚ. Najnovšie emisie navyše ešte potvrdili, že náš dlh je pre nás čoraz lacnejší. Ešte nikdy v histórii si Slovensko nepožičiavalo tak „lacno“ zásluhou dlhopisov s dlhoročnou, spravidla dvanásť- i viacročnou lehotou splatnosti. Pred niekoľkými dňami minister financií Peter Kažimír informoval, že Slovensko emitovalo pätnásťročné dlhopisy v objeme 1,5 miliardy eur s úrokom 3,6 percenta.
„Dlhopis s takou nízkou cenou sa Slovensku podarilo vydať prvýkrát. Je to najlacnejší dlhopis v modernej histórii Slovenska,“ komentoval minister financií. To, že investor takýto dlhopis kúpi, podľa Petra Kažimíra znamená dôveru voči krajine, že o pätnásť rokov získa investované peniaze naspäť. „Je to najprísnejší test toho, či má krajina kredibilitu, a my si to vážime,“ podčiarkol minister Kažimír. O naše dlhopisy mali záujem investori z celého sveta, najviac však z Nemecka a Rakúska, Veľkej Británie či Írska. Šestnásť percent dlhopisov si kúpili domáci investori.
Investori sa teda orientujú na kvalitné vládne dlhopisy a svoje investície do nich zvyšujú. K tomu sa pridáva prudké zlepšenie obchodnej bilancie celej eurozóny a výsledkom je silný kurz eura. A sú tu aj priame investície – Čínska ľudová republika zaradila Slovensko hneď do dvoch nateraz známych investičných zámerov. Ide o jej záujem budovať priehradu na Ipli a – postaviť u nás štvrtú automobilku pod značkou v Ázii veľmi dobre predávaných áut Qoros. Mimochodom, so Slovenskom koketuje už aj piata významná svetová automobilová značka – tentoraz z USA, ale o tom až niekedy nabudúce.