Dnes máme byť na čo oprávnene hrdí

thumbnail

Deklarácia otvárala cestu k vzniku samostatnej Slovenskej republiky. „My demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.“ Aj tieto vety našli svoje dejinné miesto v texte Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorú jej poslanci prijali v Bratislave 17. júla 1992. Deklaráciou vyhlásili, že „aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta“. Vyhlásením poslancov parlamentu sa definovala zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.

■ ŠTEFÁNIK A VATRY

Osud vie často spojiť zdanlivo nespojiteľné. Práve v dňoch, keď sa po Slovensku tradične už od roku 1992 rozhárali vatry zvrchovanosti, pripomínali sme si aj narodenie nášho generála Milana Rastislava Štefánika. Počas uplynulého víkendu aj tento rok sa na mnohých miestach Slovenska počas slávnostných zhromaždení spomínal historický akt z pôdy niekdajšej Slovenskej národnej rady aj slovenský velikán, ktorý sa významne zasadil za to, že Deklarácia raz, pravda, oveľa neskôr po jeho smrti, mohla slobodne zaznieť na slovenskom území.

Predseda vládneho koaličného Smeru-SD Robert Fico vyzval politikov, médiá a cirkvi na objektívnejší pohľad na naše Slovensko, „lebo v tomto štáte nie je všetko zlé a nemožno ľuďom vtĺkať do hlavy, že je to čierna krajina“. Povedal to práve pri príležitosti dvadsiateho šiesteho výročia prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky s tým, že Slovensko si zaslúži objektívny pohľad a objektívnu kritiku. „Slovensko svoj boj vyhralo a zvládlo, žijeme v demokratickej a slobodnej krajine. Máme dôvod byť pyšní,“povedal. „Chceme, aby sme sa správali ako veľký národ, nie ako sebabičujúca skupina obyvateľov,“ vyzval vo svojom príhovore.

■ ÚSPEŠNÝ PRÍBEH

Deň prijatia Deklarácie je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR. Deklaráciu prijal slovenský parlament po volebnom víťazstve Hnutia za demokratické Slovensko v súlade s jeho programom a s programom Slovenskej národnej strany. Na slávnostnom zasadnutí SNR, ktoré viedol jej vtedajší predseda Ivan Gašparovič, sa zúčastnili ústavní činitelia, predstavitelia Federálneho zhromaždenia ČSFR a vlády ČSFR, cirkevní hodnostári a zahraniční hostia ‒ poslanci Európskeho parlamentu. V rozprave vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar označil prijatie Deklarácie za kvalitatívny zlom, na ktorý Slováci čakali vyše tisíc rokov.

Slovenský národ si napriek porobe, útlaku a tisícročnej nadvláde udržal svoj jazyk, tradície a kultúru. Povedal to počas osláv dvadsiateho šiesteho výročia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky v obci Šumiac v okrese Brezno predseda vlády SR Peter Pellegrini. Slovenský národ má podľa jeho slov za sebou veľa ťažkých chvíľ. „Prežili sme porobu a útlak, že nad nami niekto vládol, ale aj za tých tisíc rokov nás to nikdy nezlomilo, udržali sme si svoj jazyk, svoje tradície a kultúru. Keď sme sa potom rozhodli, že to skúsime sami, tak sme sa veľmi priateľsky a mierumilovne rozlúčili s naším bratským českým národom. Toto rozdelenie dodnes slúži ako príklad celému svetu. Za to nás obdivuje celý svet a na to môžeme byť hrdí,“ pripomenul Peter Pellegrini.

Máme za sebou dvadsaťpäť rokov, počas ktorých Slovenská republika urobila aj ťažké opatrenia, veľké reformy, prešli sme si ťažkým obdobím, ale dnes máme byť na čo hrdí, pretože Slovensko už štvrťstoročie píše úspešný príbeh a my sa preto nenechajme ubíjať a buďme na seba hrdí, aj to bol odkaz tohtoročných osláv prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR.

Štefan ZLATOŠ ‒ Foto: TASR, archív

Komentáre na túto tému:

Velebíme zaniknutý štát 

Zatuchnutý čechoslovakizmus