Poslankyňa Progresívneho Slovenska čerpala financie z ministerstva kultúry. Po tom, čo slovenská vláda nedávno zrušila dotácie na podporu ľudských práv na rok 2024, sa spustil mimovládny krik. Ak vysychá zdroj príjmov, každý sa ozve. Postihnutá časť tretieho sektora sa bráni obavami o podporu „kľúčových princípov demokracie a základných ľudsko-právnych hodnôt, akými sú sloboda, rovnosť, dôstojnosť, spravodlivosť a solidarita“. Tak znelo stanovisko Komory za mimovládne neziskové organizácie. V rovnakom duchu sa ozvala Občianska platforma, nezisková organizácia Post Bellum s hovorcom Jurajom Rizmanom, v civile partnerom prezidentky Zuzany Čaputovej, organizácia Via Iuris, v ktorej pani prezidentka predtým pôsobila, a ďalších osemdesiat neziskoviek.
- VRANA K VRANE SADÁ
Ozvala sa aj poslankyňa Progresívneho Slovenska Zora Jaurová, ktorej sa nepáčilo, že ministerka kultúry Martina Šimkovičová zrušila grantovú výzvu zameranú na mediálnu výchovu a boj proti dezinformáciám. Financie sa presunuli na opravu strechy Slovenskej filharmónie a časť peňazí sa využije aj na prevádzku Univerzitnej knižnice v Bratislave.
Zora Jaurová podľa otvorených zdrojov pracovala v distribučnej spoločnosti SPI International, bola riaditeľkou Kultúrneho kontaktného bodu, zastupovala Slovensko vo Výbore pre kultúrne záležitosti Rady Európskej únie. Bola tiež viceprezidentkou európskej organizácie Culture Action Europe. Takže mala by mať záujem, že do kultúry bude smerovať viac financií na konkrétne projekty. Bola napríklad umeleckou riaditeľkou projektu Košice-Interface 2013 spolu s kurátorom umenia Vladimírom Beskidom, ktorý sa neskôr stal umeleckým riaditeľom projektu Európske hlavné mesto kultúry Košice. V Košiciach začal s ňou pôsobiť po odvolaní z vedenia trnavskej Galérie Jána Koniareka vtedajším predsedom kraja Tiborom Mikušom, oficiálne pre „pochybenia v oblasti bezpečnosti práce či neskoré odovzdanie majetkového priznania“. V skutočnosti boli dôvodom jeho škandalózne nákupy „umeleckých diel“ ako vystrihnutých zo slniečkarských snov z verejných financií, napríklad Ondřeja Brodyho s priloženými vlastnými fotografiami Diktátor, na ktorých pózoval v štýle Hitlera v lone nahej ochlpenej modelky. Prípadne inštaláciu fotografie mŕtvej Marilyn Monroe s troma záchodovými misami, za ktorú trnavská galéria zaplatila 8 517 eur. Vtedy Beskidu podporovala napríklad Zuzana Bartošová, riaditeľka Nadácie súčasného slovenského výtvarného umenia, ktorá bola osobne pozvaná aj na inauguráciu prezidentky Zuzany Čaputovej v roku 2019.
- FILMOVÁ PRODUCENTKA
Zora Jaurová bola do januára 2018 aj členkou Rady Fondu pre umenie. Potom bola poradkyňou progresívneho primátora Bratislavy Matúša Valla a pôsobila ako filmová producentka a partnerka v slovenskej produkčnej spoločnosti MPhilms. Podľa telefonických informácií zo strany tejto spoločnosti pre Slovenské národné noviny bola len spolupracovníčka a nikdy v nej nebola priamo zamestnaná. Jej meno nefiguruje ani na ich webovej stránke. Neskôr sa dala na politiku. Zakladala Progresívne Slovensko a momentálne je za túto stranu poslankyňou NR SR. Napriek tomu je stále označovaná ako producentka niektorých filmov z produkcie MPhilms.
Ak sa pozrieme na spoločnosť MPhilms, treba sa pozastaviť nad jej úspechmi v prideľovaní dotácií najmä už za pôsobenia Zory Jaurovej v politike. Koprodukčná zmluva v roku 2018 stála verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska 180 000 eur. V roku 2020 a 2022 získala spoločnosť z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín po 200 000 eur, v roku 2019 dostala spoločnosť z Audiovizuálneho fondu 180 000 eur, 150 00 eur a 350 000 eur, v roku 2023 49 500 eur. Celkovo za poslednej vlády získala niekoľko miliónov eur. Treba priznať, že dotácie spoločnosť získavala aj za vlády Roberta Fica, ale to boli iba zlomky súm zo štátnych financií ako za posledné roky vlád Matoviča, Hegera a Ódora.
- SEBE A SVOJIM
Filmy produkovala už aj ako aktívna politička. Šlo napríklad o film Iná svorka z roku 2021 v spoluprodukcii Júlie Berkes a Balázsa Zachara z Maďarska s prevažne maďarskými hercami v réžii Hajni Kis. Ďalej o film Moc z roka 2023 za producentskej spoluúčasti Mátyása Priklera, ktorý ho aj režíroval s minimom slovenských hercov, a mal rozpočet 1 680 000 eur. Natočený bol v koprodukcii s maďarským Proton Cinema a Rozhlasom a televíziou Slovenska. Podporili ho Audiovizuálny fond, Kultminor-fond na podporu kultúry národnostných menšín, Magyar Nemzeti Filmalap, Eurimages, fond na podporu kinematografie, a Creative Europe – MEDIA. Spoluprodukovala aj film Banditi pre baladu na motívy divadelnej inscenácie Balada pre banditu, kde hral napríklad tribún Progresívneho Slovenska Richard Stanke, a ďalšie filmy. Je preto úplne logické, že dnes kričí, keď Ministerstvo kultúry SR bude preverovať a nanovo posudzovať nielen samotné dotačné schémy, ale aj umeleckú úroveň podporovaných diel.
- PROGRESÍVNA RODINA
Zora Jaurová je dcérou bývalého predsedu Matice slovenskej, ktorého pôsobenie v národnej ustanovizni je poznačené známou stratou finančnej časti tzv. Národného pokladu na finančných trhoch. V marci v roku 2019 sa slovenským internetom šírili informácie o militantnom stredoškolskom študentovi Emilovi Hodálovi. Gymnazista sa na sociálnej sieti vyhrážal pronárodne orientovaným Slovákom a Slovenkám zastrelením. Tento mladík bol vtedy podporovateľom kandidátky Zuzany Čaputovej. Jeho konanie zrejme ovplyvnilo aj prostredie školy, kde študoval. Jej riaditeľ bol vtedy Dušan Jaura, manžel Zory Jaurovej. V apríli 2020 sa stal dokonca riaditeľom odboru vnútornej politiky Prezidentského paláca prezidentky Čaputovej, ktorá pred príchodom do prezidentského paláca pôsobila ako podpredsedníčka Progresívneho Slovenka. Jauru možno takto ocenila aj za podporu jeho žiakov v jej kampani.
Ivan KRAJČOVIČ – Kresba Andrej MIŠANEK