Obvinenia proti generálovi by nepodporil ani okresný prokurátor. Koncom roka 2020 zomrel za doteraz nevyjasnených okolností bývalý policajný prezident generál Milan Lučanský. V rámci akcie Judáš na základe výpovedí niektorých policajných kajúcnikov a pochybných svedkov bol spolu s ďalšími vysokými policajnými funkcionármi obvinený z trestného činu brania úplatkov. Špecializovaný trestný súd v Pezinku 6. decembra 2020 rozhodol o jeho väzobnom stíhaní. Od tohto momentu až po jeho predčasnú smrť koncom roka sa postupne vynárajú na povrch rôzne otázniky spochybňujúce oficiálne stanovisko štátnych orgánov. Svedectvo o pravdivom živote generála poskytol pre náš dvojtýždenník aj jeho bývalý kolega a osobný priateľ generál Ivan ŠEVČÍK a priateľ z podtatranskej Štrby, predseda miestneho odboru MS Michal PAVELA. Veľká časť „mienkotvorných“ médií spolu s vládnou koalíciou opisuje bývalého policajného prezidenta ako človeka, ktorý napriek svojim vynikajúcim výsledkom sa stal súčasťou „mafiánskeho štátu“, údajne vytvoreného v čase vlád Smeru-SD. Táto zatiaľ ničím nepodložená argumentácia má vážne informačné trhliny.
- PRIRODZENÁ AUTORITA
Osobný priateľ a dlhoročný kolega generál Ivan Ševčík vníma generála Lučanského ako rozvážneho funkcionára, ktorý nemal problém prijať kritiku. „Nechal si poradiť. Nebol konfliktný a nepotreboval si nejako dokazovať, kto je. Mal prirodzenú autoritu.“ Podľa jeho slov sa poznali dvadsaťpäť rokov. „Spoznali sme sa pri riešení kriminality v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Milan spolu s Jozefom Mičietom tvorili operatívnu dvojicu a už vtedy boli špička v operatívnej práci.“
Ich vzájomná spolupráca sa začala v špecializovaných vyšetrovacích tímoch. „Tam sme sa zoznámili a tam sa vytvorili prvé zárodky vzájomnej dôvery. Našou prvou, povedzme partizánskou činnosťou bolo, keď prišli za mnou, že majú prvého svedka, ktorý je ochotný vypovedať proti známemu bossovi banskobystrického podsvetia Mikulášovi Černákovi. Za mnou prišli preto, lebo mi verili a navyše nenašli nikoho, kto by sa na to dal. Všetci odmietali a všetci sa báli. Ja som sa teda rozhodol im pomôcť. Za to vďačím aj svojmu nadriadenému Dušanovi Škrteľovi, ktorý ma poznal a umožnil mi tento úkon pre iný útvar vykonať. Potom sme spolu navštívili krajskú prokurátorku JUD
r. Vieru Kováčikovú, ktorá mala v sebe viac odvahy ako všetci policajti dokopy, a s jej pomocou sme začali pripravovať akciu. Nakoniec sme ju vykonali. Samozrejme, že sme sa potom ďalej stretávali, mnoho vecí sme spolu odkonzultovali. Následne po rokoch ma opäť stiahli k sebe, keď sa vytvoril nový tím na trestnú činnosť Mikuláša Černáka. Tento tím sme nakoniec prebrali, trestnú činnosť uvedeného bossa sme zdokumentovali a nakoniec bol právoplatne odsúdený na doživotný trest odňatia slobody. Dostal som ponuku na miesto riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru SR a Milan bol ustanovený za riaditeľa odboru Stred Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru SR v Banskej Bystrici. V roku 2010 nás vtedajší minister D. Lipšic všetkých odvolal z funkcií a zaradil na také pozície, že z finančného hľadiska bola lepšia cesta odísť do výsluhového dôchodku. V roku 2012 sme sa vrátili, Milan na riadiacu pozíciu na NAKA a ja na funkciu generálneho riaditeľa Sekcie kontroly a inšpekčnej služby,“ dodal bývalý policajný generál Ivan Ševčík.
- NEPODPLATITEĽNÝ
Generál Ševčík od samého začiatku neveril oficiálnym obvineniam proti osobe M. Lučanského. „Neveril som tomu, že by Milan zobral nejaký úplatok. Poznám ho. Pracoval a narábal s takými informáciami, že keby ich predal, tak by tieto ‚úplatky‘ boli iba úbohé vreckové. Ale Milan bol tvrdý profesionál. Nikdy by nič nepredal. To sa priečilo jeho presvedčeniu. Pre neho bola výzva páchateľom dokázať trestnú činnosť. Bola to profesionálna výzva bojovať s nedokonalosťou nášho právneho systému, s obvineným a jeho advokátmi. Toto je úplný nezmysel. Milan by nezobral úplatok, nepredal informáciu. S informáciou by totiž predal aj svojich kolegov a ich prácu. To by nikdy neurobil.“
Pripomenul tiež, že medzi verejnosť unikli uznesenia o vznesení obvinení na bývalých policajných prezidentov generálov Milana Lučanského a Tibora Gašpara. „Členovia vyšetrovacieho tímu Judáš majú smolu, pretože sa to dostalo medzi verejnosť a mnohí vyšetrovatelia sa k tomu vyjadrili veľmi kriticky. Doslova a do písmena povedali, že takéto uznesenie o vznesení obvinenia by im cez okresnú prokuratúru neprešlo. Dokonca jeden funkcionár, ktorý riadil vyšetrovačku, povedal, že toto by vôbec ani neprešlo cez neho na prokuratúru. Tieto slová asi hovoria za všetko. Je to smutné... A čo sa týka vzatia do väzby? Kajúcnici, dve obvinené osoby, spolupáchatelia boli vo väzbe. Myslím si, že iné osoby ako svedkovia tam ani nie sú. Už nebol dôvod brať ho do kolúznej väzby. Navyše, Milan pracoval so zákonmi, ovládal ich a dobre vedel, čo by pre neho znamenalo ovplyvňovanie svedkov. Úplný nezmysel. Chceli mu dať aj útekovú väzbu. Vraj má na Floride dom. Blbosť. Mal. A navyše. Skúste sa schovať na Floride v dome, ktorý je oficiálne napísaný na vaše meno. Po vydaní Medzinárodného zatýkacieho rozkazu vám do dvoch hodín bude búchať americká polícia na dvere a za štyridsaťosem hodín ste doma na Slovensku. Všetko je nezmysel.“
Na otázku, či verí v objektívne vyšetrenie o okolnostiach predčasnej smrti generála Lučanského, odpovedá jasne že nie. „V tejto situácii nie. Tu by vyšetrovanie museli zobrať do rúk úplne iní ľudia, odborníci vo veci nezaujatí, dosiaľ do veci nezainteresovaní policajti a prokurátor. Potom sa s pravdou dokážeme všetci vyrovnať.“ Generál Ševčík poznamenal aj veľký ohlas zo zahraničia. Hovorí, že smrť generála Lučanského zasiahla odbornú verejnosť a kolegov v Rakúsku, Maďarsku, Poľsku a Čechách. „V Rakúsku o tom často píšu a sú tam vyjadrenia, že neveria tým úplatkom. O Čechách ani nehovorím, denne som vybavoval desiatky telefonátov od českých kolegov. Neveria tomu.“
- KOVBOJ
Generála Lučanského hodnotí aj ako odborníka na organizovaný zločin deväťdesiatych rokov. Zastáva názor, že mal veľmi dobré operatívne znalosti prostredia, a ak získal dobrý poznatok, vedel ho pretaviť do trestného konania. Podľa neho to bol on, kto získal prvého svedka, aby vypovedal proti organizovanému zločinu. Nebolo to preto, že bol kovboj, ako ho niekto nazval. Bolo to preto, lebo bol rozvážny, vedel kombinovať, mal veľmi dobré taktické myslenie a vďaka znalosti prostredia vedel predvídať. Vedel si získať dôveru človeka, a čo je najpodstatnejšie, nikdy nikoho nepodrazil. To, čo sľúbil a povedal, aj platilo. „Viem o prípadoch, že policajt človeka vyťažil, získal informácie a potom ho podrazil. Milan nikdy. Milan stál aj pri zavedení pojmu chráneného svedka do našej legislatívy,“ zdôraznil Ševčík.
Generál Lučanský stál za objasnením mnohých prípadov, ktoré boli dotiahnuté do úspešného konca. „Takou perlou bola trestná vec Mikuláša Černáka, kde bola odsúdená vôbec prvá hlava organizovaného zločinu. Celá vec sa konala v plnom nasadení s dôrazom na zákonnosť a čistotu procesu. Aj vďaka Milanovi nebola vo veci jediná procesná chyba alebo spochybnený dôkaz. Aj tento náš spoločný prípad ukázal, že všetko sa dá vyriešiť, ak sa veci chopia profesionáli.“ Na otázku, čo je to politické zneužívanie, odpovedá: „Ak jedno politické spektrum všetko tají, všetko chce zamiesť pod koberec, bojí sa pravdy, zavádza, každú chvíľu podáva iné vyjadrenie k tej istej veci, tak potom je určité politické zneužitie namieste. Ak to druhé politické spektrum chce pravdu, chce, aby to bolo objektívne vyšetrené a aby sme poznali pravdu, tak určité politické masírovanie verejnosti je namieste. Nehovorím o politickom zneužívaní, pretože v tomto prípade ide o kontrolu. Žiaľ, toto všetko už bolo na začiatku spolitizované. Všetci, celá verejnosť to vnímame ako boj proti opozícii, boj proti niektorým politickým lídrom. Najhoršie je to, že bez určitého politického masírovania tento prípad o tri dni zapadne prachom do zabudnutia. Musíme sa o to stále zaujímať. My policajti, prípadne rodina, nemáme priestor na to, aby sme zvolávali tlačovky, nemáme ako interpelovať ministrov, robiť poslanecké prieskumy. Najhoršie na tom je, že nás policajtov, teda aj Milana, zaraďujú do určitých politických štruktúr. Ministerka Saková ťa dala na funkciu, tak si smerák. Zabúdajú, že sme policajti, nie sme politicky aktívni, máme to zakázané zákonom.“ Policajti si budú naďalej vykonávať svoju prácu bez ohľadu na to, kto sedí na stoličke ministra vnútra. „Robili sme za Krajčího, Pitnera, Palka, Pada a ďalších a jediný náš cieľ bol boj so zločinom,“ ukončil svoje hodnotenie M. Lučanského jeho kolega.
- SYMPATIZANT MATICE
Predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Štrbe Michal Pavela prezradil, že generála Lučanského poznal od jeho pätnástich rokov, keď sa spolu stretli na cvičisku pri výcviku služobných psov. „Ja som mal devätnásť a naše priateľstvo pretrvalo až do jeho tragickej smrti. Bol som mu za svedka na svadbe, chodili sme spolu na rodinné dovolenky. Mal závratnú kariéru, keď z radového policajta to dotiahol až na policajného prezidenta. Nikdy však nezabudol, kde sú jeho korene, a pravidelne sa vracal do Štrby. Navštevoval svojich rodičov a neobišiel ani mňa. Spomínali sme na mladosť a na prežité spoločné chvíle. O práci nehovoril a ja som sa ho ani nepýtal, lebo som vedel, že do Štrby si chodí oddýchnuť od svojich povinností. Zaujímal sa o dejiny tak ako ja a pomocou genografického testu sme zistili, že naši predkovia v dávnej dobe prišli na Slovensko z dnešného Chorvátska.“
Pripomenul tiež, že ako sympatizant Matice slovenskej rôznymi formami niekoľkokrát podporil miestnych matičiarov. „Každý rok sa zúčastňoval na Vatre zvrchovanosti. Bol to charizmatický človek a všade, kde sa objavil, budil zaslúženú pozornosť. Svojimi štrbskými rodákmi bol veľmi obľúbený. Prvý generál zo Štrby sa tešil veľkej úcte, ale aj veľa ľuďom pomohol. Boli sme na neho hrdí, a tak to zostane už navždy. Zbohom, generál, budeš nám chýbať. Tohtoročnú vatru zapálime na tvoju počesť.“
Matej MINDÁR – Foto: archív
Kauza Lučanský sa nebude dať zahrať do autu
Roman MICHELKO
V ostatnom čase sme boli zvyknutí, že na konci kalendárneho roka bola zvyčajne taká malá uhorková sezóna. Politické súboje vystriedal zhon v nákupných centrách a ľudia si na nejaký týždeň či dva oddýchli od politiky. Tento rok sa nič také nekonalo. Predposledný decembrový deň politickou scénou prebleskla správa o údajnom samovražednom pokuse väzneného bývalého prezidenta policajného zboru generála Lučanského. Tragédia takto vysoko postaveného človeka vyvolá vždy veľkú pozornosť, ale pochybné okolnosti tejto kauzy z nej urobili minimálne mediálnu a politickú udalosť jesene až zimy 2020. Tragickej smrti generála Lučanského totiž predchádzalo dosiaľ nie celkom uspokojivo vysvetlené zranenie, ktoré utrpel v prešovskej väznici 9. decembra a ktoré si údajne zapríčinil sám pri cvičení. O tom, že tento incident nebol banálny, svedčí aj prevoz generála Lučanského na špecializované pracovisko Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku a následná hospitalizácia vo väzenskej nemocnici v Trenčíne. Vráťme sa však k prapodstate celej kauzy.
Model, podľa ktorého funguje stíhanie predstaviteľov bývalých špičiek polície, súdov a prokuratúry, je nasledovný. Na základe tvrdení „kajúcnikov“ sa za asistencie vybraných médií urobí policajný zásah. V jednotlivých kolách sa tak už podarilo dostať za mreže doslova desiatky ľudí. A následný nedostatok relevantných dôkazov je často kompenzovaný veľmi vratkými tvrdeniami morálne krajne pochybných indivíduí. V slušnom právnom štáte by bolo niečo také absolútne neprípustné. U nás sa to stáva štandardom.
Situácia sa vyvinula až do takých rovín, že začína prekážať aj niektorým režimovým žurnalistom. Sme svedkami nadužívania väzby, čo je krajná možnosť, ako obmedziť slobodu pohybu právne nevinného človeka. Na strane druhej krajne morálne pochybní kajúcnici, ako napríklad bývalý sudca Vladimír Sklenka či Bernard Slobodník, člen organizovanej zločineckej skupiny Bödörovcov, išli výmenou za udanie kolegov na slobodu. Naproti tomu generál Milan Lučanský, ktorý v roku 2018 z vedenia polície vytlačil Bödörovcov a odblokoval vyšetrovanie vraždy Kuciaka, bol bez relevantných dôkazov väznený v tých najtvrdších podmienkach.
Na návrh prokuratúry bol bývalý policajný prezident Lučanský umiestnený do väznice v Prešove, štyristo kilometrov od Bratislavy! Jedna z advokátok, ktorej Lučanský dôveroval, priznala, že práve z tohto dôvodu ho nemohla zastupovať. Prokuratúra tiež nevyhovela neskoršej žiadosti Lučanského o telefonát s manželkou Martinou. Generál Milan Lučanský, u ktorého boli podozrenia z páchania trestnej činnosti podstatne menej reálne než u Bödörovcov, skončil celkom opustený a v najprísnejšom režime kolúznej väzby stovky kilometrov od domova.
No a navyše, ako sa ukázalo, počas väzby neboli vykonávané takmer nijaké vyšetrovacie úkony. Okrem prvej spontánnej výpovede, v ktorej striktne odmietol svoju vinu a trval na konfrontácii so „svedkami“, sa v jeho kauze takmer celý mesiac nediali nijaké úkony. Zdá sa, že generál Lučanský mal byť exemplárnym prípadom obvineného, ktorý dostatočne „nespolupracuje“, teda nechce potopiť najväčšie „politické“ ryby, a súčasne odmieta udávať kolegov a kamarátov, aby tým získal výhody. Zároveň však nebol ochotný prevziať pozíciu toho, na koho sa všetko hodí a kto si to s hanbou odsedí.
Zásadné svetlo do celej kauzy priniesol mainstreamový investigatívny novinár a bezpečnostný analytik, zároveň aj Lučanského priateľ Milan Žitný, ktorý pre denník Pravda jasne a bez servítok opísal, čo sa podľa jeho informácií stalo. Prvý incident bola podľa Milana Žitného neslýchaná policajná brutalita, keď po marginálnom disciplinárnom priestupku nasledovala brutálna bitka, ktorá rezultovala do ťažkého ublíženia na zdraví. Nasledovala hospitalizácia už v spomínanom Ružomberku, kde aj prebehla operácia. Podľa Milana Žitného policajná brutalita pokračovala i tam, keď ho tak sotili, že si udrel temeno hlavy, takže musel ísť ešte aj na CT vyšetrenie. Nasledovala hospitalizácia vo väzenskej nemocnici v Trenčíne.
Táto kauza dostala koalíciu pod tlak. Vážne pochybnosti o okolnostiach tragickej smrti bývalého policajného generála Lučanského dostali spoločnosť do varu. Sociálne siete sú plné legitímnych otázok a pochybností o oficiálnej interpretácii okolností tejto tragédie. Vláda tak prichádza s defenzívnou taktikou. Na prešetrenie celého incidentu zriadi vyšetrovaciu komisiu, dokonca aj so symbolickou účasťou opozície – traja zo sedemnástich členov. Jej závery by mali byť známe do troch týždňov. Niet pochýb, že závery komisie budú pod drobnohľadom spoločnosti a môžu zásadným spôsobom predurčiť perspektívy súčasnej koalície.
Spontánne prejavy sústrasti voči tragickej smrti generála Lučanského, súcitu s pozostalou rodinou i nesúhlasu s okolnosťami i nejasnosťami celého prípadu môžeme vidieť po celom Slovensku. Prezídium Policajného zboru v Bratislave, ale aj okresné riaditeľstvá policajného zboru po celom Slovensku sa stali akýmisi pietnymi miestami, kde verejnosť pálením sviečok za generála Milana Lučanského dáva jasne najavo, že mediálny obraz, ktorý o ňom dlhodobo a systematicky vytvárali niektoré médiá, nejasnosť celého prípadu, ľudí nepresvedčili.
3 OTÁZKY PRE: bývalého generála Policajného zboru SR Ivana ŠEVČÍKA
Koncom roka 2020 zasiahla Slovensko správa o smrti bývalého policajného prezidenta generála Milana Lučanského. Ako ste osobne vnímali túto nešťastnú udalosť?
- - Veľmi ťažko. Veľmi ťažko som vnímal už jeho prvé zranenie, prevoz do Ružomberka a Trenčína. V tejto veci je veľmi veľa otázok. Žiaľ, musím konštatovať, že tu zlyhal štát, systém. Kde bola inšpekcia? Po zranení mala byť okamžite v Prešove a vykonať procesné úkony. A čo je najhlavnejšie, mala byť znalcom vykonaná prehliadka tela, opísané zranenie a stanovený mechanizmus vzniku zranenia. Týmito úkonmi by sa vyvrátili všetky konšpirácie.
Ako osobný priateľ a kolega ste na sociálnej sieti vyzvali členov Policajného zboru SR, aby pred policajnými budovami na znak úcty k zosnulému generálovi Milanovi Lučanskému vyvesili čierne vlajky. Do akej miery bola vaša prosba akceptovaná?
- - Prišli mi informácie, ako sa k tejto udalosti postavilo ministerstvo vnútra. Preto som napísal túto výzvu. Nakoniec MV SR v deň pohrebu vyvesilo čiernu vlajku a takisto aj kraje a okresy, Prax je taká, že keď zomrie bývalý policajt, ktorý je už dvadsať rokov na dôchodku, nikto ho nepozná, ale vlajka sa vyvesí. Je to úcta k človeku, profesionálna hrdosť a vzdanie úcty. A tu zomrel generál, bývalý policajný prezident, policajt, kolega.
Myslíte si, že nevyjasnené okolnosti smrti generála Lučanského môžu v najbližšom období ovplyvniť spoločensko-politickú situáciu?
- - Toto je otázka pre politológov, ja som bývalý policajt, ktorý sa do politiky nikdy Mňa nezaujímalo, kto je minister, z ktorej strany je, vždy sme si robili len svoju prácu, a to bola ochrana života, zdravia a majetku občana. Ale ako občan si prajem, aby táto vec bola riadne vyšetrená, a ak sa zistia pochybnosti, tak nech si za to zodpovedné osoby nesú zodpovednosť. Politickú a aj trestno-právnu.
Zhováral sa: Matej MINDÁR – Foto: archív I. Ševčíka