Slováci a slovenská spoločnosť majú záujem o matičnú činnosť. Predseda MS Marián GEŠPER zhodnotil činnosť Matice slovenskej za rok 2019. Za najväčší úspech považuje okrem schválenia nových matičných stanov aj organizáciu obrovského množstva podujatí a aktivít po celom Slovensku. Zdôraznil, že regionálna kultúra spolu s vedeckou a informačnou činnosťou tvorí základ matičného pôsobenia.
- V Liptovskom Mikuláši sa 12. októbra 2019 uskutočnil dlhoočakávaný snem MS. Ako hodnotíte snem a jeho celkové výsledky a závery ako predsedaMS?
Keďže som bol aktívnym účastníkom aj snemu Matice slovenskej v roku 2011, ktorý sa konal v Martine, môžem do určitej miery aj porovnávať tieto dve dôležité udalosti. Chcel by som v prvom rade vyzdvihnúť delegátov za matičné odbory a vedecké útvary, ktorí ku rokovaniu tohtoročného snemu pristúpili maximálne zodpovedne. Oproti roku 2011 je jednoznačné, že sme za posledné roky prešli dlhú, ale pozitívnu cestu k stabilizácii a zjednoteniu jednotlivých prúdov Matice. V neposlednom rade bolo badať aj zlepšenie celkovej atmosféry medzi matičiarmi. Podobne vyhrotené rozpory, ako to bolo v roku 2011, už v roku 2019 neboli, aj keď, samozrejme, mnohí z nás môžu mať rôzne názory. Rokovanie bolo konštruktívne, väčšina delegátov vystupovala na sneme so znalosťou veci. Treba podotknúť, že novela stanov aj nový program na najbližšie roky bol schválený drvivou väčšinou prítomných delegátov, ktorí si uvedomovali, že zmeny sú pre rozvoj matičného hnutia dôležité. Zásadne ustúpilo vnútorné politikárčenie, ktoré bolo cítiť ešte pred pár rokmi. Novelizácia potvrdila očakávania, že ide o zmeny vynútené konkrétnou praxou a schválené dokumenty majú prirodzený evolučný, nie revolučný charakter. To sa, samozrejme, týka aj samotných záverečných uznesení snemu v Liptovskom Mikuláši. Snem je súčasne jasným dôkazom toho, že naša najstaršia národná a kultúrna ustanovizeň má aj v súčasnosti čo dať slovenskému národu i celej spoločnosti, a preto musí pružne reagovať na nové situácie. A predovšetkým už zo samotnej účasti delegátov z rôznych generácií a profesií je jasné, že Slováci a slovenská spoločnosť majú záujem o matičnú činnosť. Výsledkom snemu je aj to, že Matica slovenská bude fungovať na demokratickejších a praktickejších princípoch.
- Snem MS definitívne schválil rozsiahlu novelizáciu stanov MS. Prečo sa výbor MS rozhodol pristúpiť k tomuto zásadnému rozhodnutiu?
Treba zdôrazniť, že samotnú novelizáciu požadovalo posledné valné zhromaždenie MS v Liptovskom Mikuláši v roku 2017, teda požadovali ju zástupcovia matičných odborov a ustanovizní, ktorých na to v záverečnom uznesení splnomocnil predošlý snem. Návrhy na novelizáciu sú však oveľa staršieho dáta. Predpokladalo sa, že snem v tomto ohľade sa uskutoční už vo volebnom období 2013 až 2017. Predovšetkým pre vtedajší nedostatok finančných prostriedkov sa však neuskutočnil, o čom rozhodol v zmysle stanov výbor MS, ktorý snem zvoláva. Komisia pre prípravu novely stanov však pracovala dlhé roky a zhromažďovala návrhy od miestnych odborov cez okresné rady a krajské rady až po návrhy jednotlivých matičiarov, množstvo práce tu vykonalo aj Členské ústredie MS.
- Čo snem priniesol z hľadiska historického vývoja MS?
Načriem trochu do dejín a vývoja jej demokratických princípov. Veľa sa v dnešnom čase hovorí o občianskej spoločnosti, súčasne tí, ktorí ju najviac deklarujú, takmer vôbec nepoznajú korene slovenskej občianskej spoločnosti a v podstate pravému významu tohto pojmu nerozumejú. Dokonca, povedzme si otvorene, umelo a neprirodzene stavajú do opozície „národnú a občiansku spoločnosť.“ Naša ustanovizeň má na Slovensku najstaršie demokratické tradície, čo zároveň hovorí o tom, že národ počas národnostného útlaku v 19. storočí túžil po slobode a svojbytnom rozhodovaní o svojich záležitostiach. Rozhodujúcu úlohu zohrala aj pri formovaní národnej a občianskej spoločnosti v 19. až 20. storočí, čo sú úplne prepojené nádoby. Práve princíp nadstraníckosti, nadkonfesijnosti a zjednocovanie Slovákov bez ohľadu na ich politické či iné názorové presvedčenie je reálnym základom slovenskej občianskej spoločnosti. Tu zdôrazním, že členmi Matice boli aj príslušníci iných národností, ktorým záležalo na rozvoji širšej slovenskej kultúry, vedy a spoločnosti či štátu. Pre matičné hnutie je charakteristické, že počas svojich dejín bolo vždy dobre organizované. Veď valné zhromaždenie, výbor, predseda a dozorný výbor sa od prvopočiatkov formujú voľbou, ktorá prebieha priamym a tajným hlasovaním prostredníctvom delegátov. Členská základňa sa významne podieľa na organizácii Matice, ktorá pracuje na princípe členskej samosprávy a vytvára si vlastné stanovy, čiže sa spravuje sama. To sú neodškriepiteľné zásluhy Matice.
- Aké sú teda najvýznamnejšie posledné zmeny v stanovách Matice slovenskej a aká je ich platnosť a účinnosť?
Prax nás poučila, že výbor Matice slovenskej má byť v rozhodovaní operatívnejší a výkonnejší. Snem MS znížil počet členov výboru z tridsiatich deviatich na dvadsaťdeväť s tým, že reprezentatívnosť krajov v ňom zostane zachovaná. K výraznejším zmenám patrí to, že okrem hlavných predstaviteľov MS už nebudú môcť byť členmi výboru zamestnanci v pracovnom pomere s MS. Zachováva sa ich základné právo byť volený, ale v prípade zvolenia nebudú môcť počas zamestnaneckého pomeru v MS vykonávať mandát, obnovil by sa až po ukončení tohto pomeru. Myslím si, že tento krok je významný, pretože väčšie slovo v smerovaní ustanovizne tým získavajú matičiari z hnutia. Ukáže sa to už v najbližších matičných voľbách v roku 2021. Spresnilo sa aj postavenie vedeckých pracovísk a samotnej vedeckej činnosti, predovšetkým rámci riadiacej pôsobnosti Vedného ústredia. Záujmové a najmä vedecké odbory musia byť reprezentatívnejšie, v ich výboroch musia pôsobiť odborníci z danej vednej disciplíny, počet členov sa zvýšil na dvadsaťpäť a zároveň sa určilo, aby členovia boli minimálne z piatich krajov Slovenskej republiky a pod. Z praxe vyplynulo, že sedemčlenné miestne odbory sa neosvedčili, keďže boli vo väčšine prípadov na hrane funkčnosti, od 1. 9. 2020 musí mať miestny odbor desať členov. V tomto prípade však bude aktívne pomáhať ČÚ MS a D MS, ktoré pomôžu oslovovať nových členov. Zaujímavou novinkou je, že MO a OMM s členskou základňou neprevyšujúcou päťdesiat členov nemusí zvoliť dozorný výbor, ale iba dozorcu. Veľmi dôležitou bola aj otázka vymedzenia právnej subjektivity matičných odborov, ktorej rozsah určia Zásady členstva schválené výborom MS. Samotné Zásady členstva upravia aj iné podrobnosti.
- Snem MS schválil aj Program MS na roky 2019 ‒ 2021 s výhľadom do roka 2025. Aké sú jeho najzásadnejšie priority?
Nový matičný program na nadchádzajúce obdobie reflektuje perspektívu blízkej budúcnosti našej spoločnosti a miesto Matice slovenskej v nej. Samozrejme, prioritou je okrem historických úloh dodržiavať úlohy stanovené zákonom o MS, ale program rieši aj pokračovanie v omladzovaní členskej základne či ďalšie úsilie získať dostatok finančných prostriedkov pre MS, čo patrí k najzložitejším úlohám. Program MS má sedem priorít: vedecká činnosť a jej prezentácia, matičné hnutie a členská základňa, slovenská mládež a mladomatičné hnutie, Slováci na národnostne zmiešaných územiach, Slováci v zahraničí a spolupráca so slovanskými národmi, mediálna a propagačná oblasť a napokon finančno-materiálne zabezpečenie činnosti. Ak má Matica plniť svoje historické poslanie a postavenie aj v nasledujúcich desaťročiach 21. storočia, musí realizovať priebežnú univerzálnu analýzu členskej základne, jej sociologický a kulturologický prieskum, aby sa okrem súčasného stavu určili aj prognózy jej vývoja.V ďalšom období budeme pokračovať tiež v analýze umeleckých telies, osobitne folklórnych súborov, ktoré pôsobia pri miestnych odboroch, ako i matičných ochotníckych divadiel. V najbližšom čase dôjde aj k podpore divadelnej činnosti nielen prostredníctvom Divadelného odboru MS, ale i k vytvoreniu potenciálneho ústredia matičných ochotníckych divadiel, a tým profesionálnejšiemu podchyteniu našich matičných dobrovoľníkov, ktorí vykonávajú v tomto smere mnoho tvorivej práce. Stojíme na prahu tretieho desaťročia 21. storočia, pre ktoré sa stal charakteristický rýchly tok informácií. Nemôžeme sedieť so založenými rukami a sledovať, ako tento informačný prúd hýbe verejnou mienkou o Matici ‒ niekedy pozitívne, inokedy neutrálne až negatívne, v závislosti od témy. Ako som zdôraznil, program sa podrobne venoval aj matičnej vede, ktorá už v tomto roku dostala posilnenie o mladých vedeckých pracovníkov a bude sa naďalej venovať národným a matičným témam na profesionálnej úrovni a zároveň aktívne spolupracovať s univerzitami, ale aj s inými vedeckými inštitúciami. Je to naozaj širokospektrálna pôsobnosť, ťažko to charakterizovať iba na niekoľkých riadkoch, pričom plnohodnotné naplnenie programu bude závisieť od výšky štátnej dotácie.
- Spomenuli ste, aké dôležité je pre naplnenie programu MS zvýšenie finančných prostriedkov. V akej momentálnej finančnej situácii sa nachádza Matica slovenská?
Matica slovenská je financovaná viacerými spôsobmi: z vlastných zdrojov, zo základnej účelovej dotácie MK SR, z dotácií na podporu umenia, z iných dotačných schém a grantov štátu či samospráv a zo sponzorských príspevkov fyzických a právnických osôb. Pre zjednodušenie má dva druhy príjmov: dotáciu štátu z kapitoly MK SR a takzvané neštátne príjmy. Súčet oboch týchto príjmov už dlhodobo nedokáže pokryť výdavky ustanovizne na činnosť tak, aby sme dokázali slovenskej spoločnosti preukázať nenahraditeľnú úlohu MS v súčasnosti napriek tomu, že ju má. Ustavične musíme každý rok presviedčať politikov, aby nám systematicky valorizovali výšku účelovej dotácie, čo sa nám od roka 2009 nepodarilo. Problém teda vidím v tom, že za ostatných desať rokov sa vďaka pozitívnej výkonnosti ekonomiky enormne zvýšila minimálna a priemerná mzda v národnom hospodárstve, zvýšili sa výdavky obyvateľstva, ceny energií a služieb. No účelová dotácia pre MS v zákone o štátnom rozpočte je rovnaká – na úrovni 1 494 000 eur. Túto situáciu riešime vždy tak, že počas rozpočtového roka žiadame MK SR a MF SR o zvýšenie stanovenej dotácie, keďže s takým príjmom nedokáže MS výkonne pôsobiť.
- Jedným z hlavných finančných príjmov MS je účelová štátna dotácia z Ministerstva kultúry SR. Je známym faktom, že od roka 2009 sa jej pevne stanovená výška nezvýšila...
Účelová dotácia z MK SR je kľúčová. Ministerstvo síce v posledných rokoch uznalo dodatočným navýšením financií, že so stanovenou dotáciou nemôže MS plnohodnotne fungovať, ale my potrebujeme systémové riešenie dotácie. Vedenie mrzí, že v roku 2019, teda v roku stého výročia oživotvorenia Matice slovenskej a po kvalitnej práci posledných rokov, keď práve Matica zachraňovala pripomenutie našich veľkých storočníc a systematicky sa venovala národnokultúrnej činnosti v regiónoch práve v spolupráci s miestnymi odbormi a matičnými umeleckými súbormi, nebol štát schopný pevne zvýšiť štátnu účelovú dotáciu. To je pre nás matičiarov nepochopiteľné. A to naši matičiari paradoxne stáli pri všetkých míľnikoch nášho štátoprávneho vývoja, a nielen v prelomových rokoch 1918 až 1919. Je to smutné...
- Tlačiareň Neografia, a. s., tiež prináša do matičného rozpočtu podstatnú časť neštátnych finančných prostriedkov...
V druhom systéme financovania MS, teda z takzvaných neštátnych príjmov, tiež nedosahujeme požadované prostriedky, ktoré by dofinancovali našu činnosť. Dôsledkom zníženia neštátnych príjmov je výpadok vyplácania dividend od dcérskej spoločnosti Neografia, a. s., s ktorým sa reálne stretávame v posledných rokoch. Dokonca už počas tohto roka 2019 sme nemohli žiadať tlačiareň o dividendy a nebudeme môcť tak vykonať ani v roku 2020. Dôvodom sú nepriaznivé hospodárske výsledky Neografie, a. s.
- Ako hľadíte na pôsobenie a činnosť Matice slovenskej v uplynulom roku?
Je to už taký každoročný zázrak, koľko podujatí a aktivít dokáže Matica slovenská a jej členovia po celom Slovensku zorganizovať aj napriek spomínanej nepriaznivej finančnej situácii, ale aj napriek fámam o ustanovizni v niektorých médiách. V roku 2018 až 2019 matičiari usporiadali v priemere tri podujatia za dva dni, tento rok zatiaľ nie je uzavretý, množstvo podujatí nás ešte len čaká. Ústredie schválilo štyristodva projektov matičných odborov na rok 2019, ktoré finančne podporilo. Napriek tomu už teraz môžem povedať, že rok 2019 ‒ Rok storočnice oživotvorenia Matice slovenskej, storočnice prvých miestnych odborov, storočnice obrody národnej kultúry a vedy znamenal pre nás ďalšie priblíženie k podstate Matice slovenskej. V súčasnosti v ustanovizni silnie odkaz významných osobností národa, ktorí hýbali národnými dejinami. Nesmierna vďaka im patrí za obnovenie činnosti MS v roku 1919 a ja som hrdý na to, že sme pri príležitosti tejto storočnice vzdali hold takým osobnostiam, ako bol Matúš Dula či Ján Vanovič. Odhaľovanie búst a pamätných tabúľ slovenským národovcom a udalostiam bolo našou výraznou tohtoročnou aktivitou, zvlášť sme sa venovali Milanovi Rastislavovi Štefánikovi,oslobodeniu spod uhorskej, resp. maďarskej nadvlády po rozpade monarchie. Opäť sme dokázali priniesť do regiónov národnú kultúru a upriamiť pozornosť aj na menej známe či zabudnuté slovenské osobnosti. Regionálna kultúra spolu s vedeckou a informačnou činnosťou tvorí základ činnosti MS, v týchto oblastiach sme boli mimoriadne činní aj v roku 2019, čo určite potvrdí koncoročné bilancovanie. Nemožno rovnako do niekoľkých riadkov vtesnať koľko hlavných aktivít, odhalených pamätných tabúľ a búst, prednášok, konferencií, seminárov, historických videodokumentov, reportáží, mládežníckych, divadelných podujatí a iných aktivít sa realizovalo v roku 2019. Práve naše nové periodikum Hlas Matice sa im venuje podrobne, rovnako aj naša nová internetová stránka, ktorá bola značne tematicky rozšírená. A to som nespomenul ani naše vydavateľské počiny, napríklad novú knihu Predsedovia Matice slovenskej.
Zhováral sa Matej MINDÁR – Foto: archív SNN