Podceňované slovenské opatrovateľky

thumbnail

Komunikácia so štátom nie je jednoduchá. Štát na poli sociálnej služby dlhodobo zlyháva. Opatrovateľky veľakrát opúšťajú slovenských pacientov pre nízku odmenu za prácu. Najviac ich odchádza do susedného Rakúska. Situácia začína byť neúnosná a o ťažké stavy pacientov doma alebo v sociálnych zariadeniach sa nemá kto starať. O aktuálnej situácii sme sa porozprávali s predsedníčkou občianskeho združenia Komory opatrovateliek Slovenska (KOS) Danou GRAFIKOVOU.

Začiatkom októbra sa konalo v Bratislave Valné zhromaždenie občianskeho združenia Komory opatrovateliek Slovenska (KOS). V rámci správy o činnosti zaznela kritika, že aktuálna situácia v sociálnych službách je katastrofálna. Postavenie opatrovateliek v našej spoločnosti je dlhodobo zlé. Povolanie opatrovateľky je vnímané ako menejcenné a podradné, je slabo finančne ohodnotené a stavy opatrovateliek sú poddimenzované. To všetko napriek tomu, že si takmer všetci uvedomujú dôležitosť tejto práce v sociálnom systéme štátu. Aké opatrenia by mal štát prijať, aby sa vaša situácia zlepšila?
- V prvom rade treba stabilizovať tých, ktorí ešte v sociálnych službách pracujú. Je nevyhnutné zdvihnúť minimálne mzdy zo 623 eur aspoň na deväťsto eur. Kto si prácu opatrovateľa predovšetkým v zariadeniach nevyskúšal, nevie, aká je náročná. Veľké percento klientov má najvyšší stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby. Sú imobilní, inkontinentní, často s psychiatrickými diagnózami, generačnými chorobami alebo kombináciou viacerých stavov, ktorých treba zdvíhať, kŕmiť, prebaľovať a podobne. Počas dvanástich hodín služby opatrovateľka zdvihne skoro sedem ton váhy. V máloktorom zariadení majú aspoň jednu zdvíhaciu pomôcku. Treba doriešiť aj nelegálny stav, keď opatrovateľky vykonávajú činnosti, na ktoré nemajú kompetencie a vzdelanie. Zväčša sú to činnosti, ktoré by mali vykonávať sestry u poskytovateľa alebo ADOS, ale takých zariadení je v systéme málo.
Je nevyhnutné kvalitne pripraviť zákon o dlhodobej starostlivosti, ktorý sa už pripravuje, a je potrebné, aby ho pripomienkovala aj odborná verejnosť s dlhoročnou praxou, nielen ľudia od kancelárskeho stola. Demografická krivka dáva jasne najavo, kam sa rútime. Okolité štáty majú podobné problémy, ale vďaka navýšeniu platov a pragmatickým riešeniam v systéme sú tieto pomáhajúce profesie lákadlom pre ľudí z východnej Európy.

Na Slovensku chýba sedemtisíc opatrovateliek v sociálnom systéme služieb. V Rakúsku pritom pracuje dvadsaťpäťtisíc slovenských opatrovateliek. Prečo vaše kolegyne odchádzajú pracovať za hranice Slovenska?
- Štát ich vyháňa. Nevytvára dôstojné pracovné podmienky. Nedokáže okrem minimálnej hrubej mzdy ponúknuť lepšiu motiváciu na fyzicky a psychicky náročnú profesiu. Zväčša ženy odchádzajú od vlastných rodín. Treba však povedať, že nie všetci, čo pracujú vonku, sú opatrovatelia. Často majú iné profesie, urobili si však opatrovateľský kurz, a ak prídu späť na Slovensko, vracajú sa do svojich pôvodných profesií, nie na pozície opatrovateľov.

O aktuálnej situácii sme sa porozprávali s predsedníčkou občianskeho združenia Komory opatrovateliek Slovenska (KOS) Danou GRAFIKOVOU.

Opatrovateľkám štát prisľúbil vyplatiť odmeny za dôležitú prácu v prvej a druhej vlne pandémie ochorenia Covid-19. Mnohé opatrovateľky však odmeny nezískali. Prečo?
- Už po prvej vlne nastala nespravodlivosť. Opatrovateľky, ktoré často s klientmi prežili Covid-19 odlúčené od rodiny a často siahli na dno svojich možností, nedostali ani jedno jediné euro. Systém bol nastavený tak, že zariadenie síce mohlo požiadať o odmeny na zamestnanca, ale on v deň podania žiadosti musel ešte stále v zariadení pracovať. Mnohí však v lete zmenili prácu, zamestnávateľa, odišli do dôchodku a stratili nárok na odmenu. Ja sa teda pýtam: Je to odmena za zotrvanie u zamestnávateľa alebo odmena za nasadenie v pandémii, ako to bolo prezentované? Mnohých ľudí to demotivovalo, úplne odišli zo sociálnych služieb a celkovo zo systému. Pri odmenách za druhú vlnu sa zopakoval úplne rovnaký scenár a nastavenie odmien.

Ako komunikujete s orgánmi štátnej moci? Vychádzajú vám v ústrety?
- Komunikácia s orgánmi štátnej moci nie je ideálna. Keď sme písali emailom otvorené listy poslancom, skončili v košoch bez otvorenia. Odoslaný list na ministerstvo sa nedočkal odpovede... U ministra práce a sociálnych vecí sme nepochodili so žiadosťou o nápravu nespravodlivosti pri vyplatení odmien za prvú vlnu pandémie.
Nápomocná nám bola poslankyňa Žitňanská. Začali sme spolupracovať s poslancom Borguľom. Na poslednom Valnom zhromaždení KOS nám pomoc prisľúbili aj poslankyne Šofranko a Drábiková.

KOS bola založená nedávno ‒ v roku 2019. Kto dovtedy obhajoval práva opatrovateliek a aké sú aktuálne úlohy komory?
- Na Slovensku práva opatrovateliek/ľov nikdy nikto neobhajoval. Naše združenie vzniklo práve preto, aby za nich nehovoril zamestnávateľ, ale ich zastupujúca organizácia, keďže sami sme pracovali alebo pracujeme v sociálnych službách. Vnímali sme vtedy aj dnes, že všetky problémy, s ktorými sa denne stretávame, potrebujeme komunikovať. Mnohé máme pracovné skúsenosti aj z Nemecka, Rakúska, Veľkej Británie, vieme to porovnávať. Tento štát vlastne ani nevie, koľko nás je! Počty, ktoré sa uvádzajú, sú len odhady! Opatrovateľky pracujú nielen v zariadeniach, ale aj v teréne, v jasličkách. Zariadenia sú verejné aj neverejné, mestské alebo pod správou samosprávnych krajov. Opatrovateľky sú formálne aj neformálne, zamestnané cez obce, mestá, mestské časti, neverejných poskytovateľov alebo cez UPSVaR formou opatrovateľských príspevkov. Celý systém musíme zlepšiť.

 

Zhováral sa Maroš SMOLEC - Foto: pixabay.com



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.