Česi stavajú na ďalší hospodársky rast
Róbert HÖLCZ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Česká ekonomika je v porovnaní so slovenskou vo väčšine makroekonomických ukazovateľov na tom výrazne lepšie, čoho dôkazom je aj podiel HDP v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily, ktorý tak reálne porovnáva životnú úroveň obyvateľstva a kúpnu silu.
V Česku je tento ukazovateľ na úrovni až 90 percent priemeru v EÚ, zatiaľ čo na Slovensku je na úrovni 74 percent. Česká vláda premiéra Andreja Babiša nedávno schválila strategický dokument Česko: Zem pre budúcnosť 2.0. Jeho primárnym cieľom je naštartovať hospodársky rast v prostredí klesajúcej konkurencieschopnosti európskej ekonomiky. Dokument sa prioritne nezaoberá konsolidáciou verejných financií a verejného dlhu, keďže podľa predstáv českej vlády sa štátny rozpočet nepokladá za cieľ, ale za nástroj hospodárskej politiky. Hospodárska politika českej vlády sa zameriava na jej dva piliere. Tými sú podpora vzdelávania a inovácie ako predpokladu rastu pridanej hodnoty, ktorá je najdôležitejšou podmienkou aj zvyšovania životnej úrovne českého obyvateľstva.
■ Z VLASTNEJ KASY
Česká vláda si totiž uvedomuje, že dôvodom poklesu konkurencieschopnosti ekonomiky Európy sú dvojnásobne vyššie ceny energií v porovnaní s cenami v USA a v Číne. Jednou z hlavných úloh českej vlády bude podľa vyjadrenia premiéra A. Babiša presadiť v spolupráci s ďalšími členskými krajinami EÚ tiež zmeny v doterajšom systéme európskych povoleniek, na ktorých Česko stratilo takmer 160 miliárd českých korún.
Pre štáty bývalej východnej Európy je okrem iného veľmi nevýhodný doterajší systém nakupovania energií na nemeckej energetickej burze založený na princípe, že ich ceny určuje najdrahší zdroj energií, ktorým sú práve nemecké plynové elektrárne. Keďže cena plynu je z dôvodu povoleniek najdrahšia, bude snaha oddeliť ceny elektriny od ceny plynu. To, že na starom kontinente doteraz nefunguje jednotný energetický trh, pokladá nielen česká, ale aj slovenská vláda za obrovskú chybu.
Podľa predbežných prepočtov bude spomínaná stratégia stáť českých daňových poplatníkov tri bilióny českých korún. Podľa predstáv českej vlády budú sa na nej podieľať PPP projekty, aj peniaze od štátnych podnikov, akými sú trebárs zdroje energetickej skupiny ČEZ, v ktorej necelých tridsať percent akcií od minoritných akcionárov česká vláda vykúpi. Či sa zohľadní aj možnosť „požičať“ si peniaze od občanov emitovaním štátnych dlhopisov, sa ešte nerozhodlo.
■ BEZ PRIPOMIENOK
Česká ekonomika je podobne ako slovenská exportne orientovaná. Dominuje automobilový sektor a najnovšie aj obranný priemysel. V Česku neuvažujú s konsolidáciou verejných financií len zvyšovaním daní a odvodov, ktoré zaťažujú peňaženky občanov a účty podnikateľov. Platby za obnoviteľné zdroje energií previedli od občanov a firmy len na štát, čo umožnilo znížiť aj mieru inflácie na terajších 1,6 percenta.
Má to efekt zvýšenia domácej spotreby, a teda aj HDP, ktorého rast je v tomto roku prognózovaný až na 2,5 percenta. Je to trojnásobne viac, ako je predpokladaný rast HDP na Slovensku. Súčasťou spomínaného strategického dokumentu sú aj zmeny v stavebnom zákone, ktorým sa má podporiť reforma nájomného trhu, dobudovanie diaľničnej siete a výstavba vysokorýchlostných tratí. V ďalších častiach dokumentu sa stratégia týka pokračovania digitalizácie, surovinovej bezpečnosti, tiež zlepšovania podnikateľského prostredia, bez rozdielu právnej formy podnikania. Predloženú stratégiu pozitívne prijala Hospodárska komora, podnikateľská obec aj občania. Českej vláde teraz ostáva prijať na jeho implementáciu zákony s konkrétnymi termínmi postupnej realizácie.
