Po nemeckých voľbách sa predpokladá, že nemecko-francúzsky tandem sa konečne pustí do potrebnej reformy eurozóny. Podľa kuloárnych informácií by v budúcom elitnom európskom klube malo byť aj Slovensko vraj za podmienky rešpektovania rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o zamietnutí žaloby proti systému migračných kvót. Slovenskému premiérovi netreba závidieť dilemu, do ktorej sa dostal kategorickým odmietaním kvót a po verdikt súdu, keďže jednoznačne chce mať Slovensko v európskom jadre. Kritériá na členstvo v európskom jadre nie sú zatiaľ známe, ale členstvo v eurozóne bude iste podmienkou.
Treba tiež počítať so sprísnením doterajších fiškálnych pravidiel aj s uplatňovaním peňažných sankcií, na ktoré sme neboli doteraz zvyknutí. Súčasťou reformy bude spoločný rozpočet eurozóny, ktorý bude spravovať spoločný minister financií, čo v doterajších organizačných štruktúrach eurozóny nebolo. Euroval ako neštandardný nástroj záchrany zadlžených štátov eurozóny nahradí európsky menový fond, ktorý má fungovať ako MMF, z ktorého si bude môcť požičať ktorákoľvek členská krajina eurozóny.
Budúce európske jadro treba pokladať za najvyššiu mieru integrácie členských krajín EÚ, v ktorom chceme byť. Dôvodom je najmä 85-percentný podiel nášho exportu do členských štátov Únie a 90-percentný podiel exportu na našom HDP, o ktorý nechceme prísť. Z politického hľadiska bude pre Slovensko dôležité, aby sme v jadre mali možnosť o zásadných otázkach integrácie aj spolurozhodovať, a nie byť tam iba do počtu vo vzťahu k vedúcemu nemecko-francúzskemu tandemu. Ako to napokon dopadne, bude závisieť od spomínaného eurozónového tandemu, bez súhlasu ktorého sa napokon nebude nič v eurozóne diať. V tejto súvislosti budeme pozorne sledovať, ako na predpokladané zmeny zareaguje bývalý štátny súpútnik v Česku, ktorý je po Nemecku náš najväčší obchodný partner. V Česku, ako napokon vo všetkých nových členských štátoch EÚ, sa zaviazali, že po splnení maastrichtských konvergentných kritérií, týkajúcich sa deficitu verejných financií pod tri percentá k HDP a deficitu verejného dlhu pod šesťdesiat percent k HDP, požiadajú o vstup do eurozóny. Naši západní susedia deficitné ukazovatele už dávno splnili, ale najmä ich pravicoví politici vstup do eurozóny neodporúčajú. Argumentujú tým, že euro pomohlo Nemecku a určite aj Slovensku, ale vraj väčšine ostatných nie. Spomínajú Taliansko, Španielsko a, samozrejme, Grécko, v ktorých vraj došlo k poklesu hospodárskeho rastu k prepočtu parity kúpnej sily. Najdôležitejším argumentom proti vstupu však je, že eurozóna sa stala klubom zadlžených, čoho dôkazom je dlh Slovenska, ktorý vzrástol z 34 na 52 percent k HDP, Španielska z 42 na 99 percent, Talianska zo 102 na 135 percent k HDP a o zadlženosti Grécka sa netreba zmieňovať, keďže podľa nich Grécko už malo dávno zbankrotovať. Česi do takto zadlženej spoločnosti vstupovať nechcú, aby sa nemuseli podieľať na jej záchrane. Na terajšie diskusie okolo budúceho európskeho jadra sa teda pozerajú skôr ako na ďalšie posilnenie nemecko-francúzskeho tandemu v EÚ a ohrozenie doterajšej úrovne českej ekonomiky. Náš premiér navrhuje, aby sa Česko ako nečlen eurozóny zúčastňovalo na rokovaniach o budúcom európskom jadre, keďže makroekonomické ukazovatele má v EÚ jedny z najlepších.
Róbert HOLCZ