Pripravovaný monitorovací systém môže zasahovať do základných ľudských práv. Doba plná obmedzujúcich opatrení, v ktorej sme nútení žiť, plodí aj absurdné rozhodnutia a nariadenia bez opory v zákonoch. Áno, pandémiou, ktorá je na úrovni desatín percenta, môže vláda zdôvodniť mnohé zásahy. A aj tak robí. Čo si však možno myslieť o myšlienke použiť eurofondy na vytvorenie elektronického systému na izolovanie chorých obyvateľov?
Myšlienka vo svete nie je nová. V Austrálii, ktorá je známa najtvrdšími opatreniami v potláčaní ochorenia COVID-19, rastie na severe Melbourne karanténne stredisko nazvané Centrum pre národnú odolnosť. V kanadskom Quebec City oznámili, že budú izolovať „nespolupracujúcich“ občanov s koronavírusom. Webová stránka washingtonského ministerstva zdravotníctva hľadá ľudí, ktorí už pracovali v izolačných zariadeniach, pre stredisko určené na ubytovanie Američanov, ktorí „nie sú schopní byť v karanténe doma“. V Európe je prvou krajinou, ktorá uvažuje o podobnom opatrení, práve Slovensko.
MONITOROVACÍ SYTÉM
Slovenská obdoba úsilia o zatváranie a segregáciu ľudí s ochorením COVID-19 má skratku MOVIR. Podľa webovej stránky Technickej univerzity v Košiciach, ktorá na tomto projekte pracuje, sa pod touto skratkou skrýva Mobilný monitorovací systém pre ochranu izolovaných a rizikových skupín obyvateľstva pred šírením vírusových ochorení. Poskytovateľom dotácie na projekt v hodnote 3 603 671,77 eura je podľa zmluvy Ministerstvo dopravy a výstavby SR ako riadiaci orgán v zastúpení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a rozpočtová organizácia ministerstva Výskumná agentúra a jej riaditeľ Juraj Waczulík. Prijímateľom sumy je Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach, zastúpená rektorom Stanislavom Kmeťom. Tá do projektu vložila 105 061,26 eura. Partnerom projektu je vojenský obvod Centrum výcviku Lešť, ktorý z tejto sumy dostane na výskum zariadenia bezposádkových prostriedkov do systému ochrany vyhradeného priestoru 1,6 milióna eura.
IZOLÁCIA CHORÝCH
Na webovej stránke projektu sa bez škrupúľ píše, že „cieľom projektu je vytvorenie a otestovanie mobilného monitorovacieho systému určeného na ochranu izolovaných skupín obyvateľstva pred šírením vírusových ochorení alebo opačne na ochranu obyvateľstva pred
izolovanou skupinou identifikovanou ako zdroj rizika vrátane návrhu vývoja a overenia modelov správania sa jednotlivcov a entít“. Systém budú tvoriť mobilné senzorické prvky, inštalované vo forme samostatných, voľne stojacich zariadení, mobilná monitorovacia stanica a dátový systém. Sústava bude nezávislá od pozemnej infraštruktúry, bude mať i fotovoltaickú výrobu elektriny. Okrem návrhu uceleného systému má byť cieľom aj jeho testovanie v teréne. O to sa postarajú kamery, mikrofóny, zariadenia na nočné videnie, detektory pohybu, senzory vlhkosti, teploty, ultrazvukový a laserový senzor. Ďalej bude systém obsahovať trojosový akcelerometer, po slovensky senzor vibrácií a pohybu, merač vzdialeností a ďalšie snímače s cieľom zistiť polohu človeka, ktorý sa v priestore nachádza. Súčasťou má byť aj presný fluxgate senzor, čo je zariadenie určené na meranie veľmi slabých magnetických polí. Na čo tam je? Žeby tvrdenia o tom, že vakcíny proti COVID-19 obsahujú magnetické častice neboli hoaxom?
ZNEUŽITIE PROJEKTU
Univerzita sa dištancuje od šírenia poplašných správ a tvrdí, že zámerom projektu je výskum inovatívnych možností využitia senzorov na potreby ochrany objektov a priestorov. Toto sa však v Karte projektu EÚ nenachádza, píše sa tam len o ochrane skupín obyvateľstva. Úsmevné je, že projekt podľa karty spadá do kategórie C29, čo je výroba motorových vozidiel. Zároveň však v oficiálnom stanovisku univerzita priznáva, že „výsledky výskumu môžu byť využité aj pre potreby ochrany izolovaných skupín obyvateľov pred šírením vírusových ochorení“. V poslednej vete stanoviska si protirečí, lebo už nespomína nijakú ochranu objektov, ale priamo tvrdí, že „projekt je koncipovaný tak, aby jeho výsledky pomohli v budúcnosti pri karanténnych opatreniach zmierniť psychologický dopad na ľudí, ktorí karanténu musia podstúpiť“. Inak povedané, ostnaté ploty nebudú, ale budú virtuálne.
Toto však vyvoláva otázniky. Ak možno projekt využiť na monitorovanie obyvateľov, je možné aj jeho zneužitie. Nie sú známe odpovede na otázky, kto a ako bude vybraný do izolácie, na aký dlhý čas a či bude súčasťou elektronicky ohradeného priestoru aj nemocnica pre chorých. Systém by však mohol elektronicky uväzniť ľudí s chorobou na spôsob monitorovacieho náramku. Väzňov s nimi si však pri opustení miesta pobytu určeného súdom nevyhľadávajú vojenské drony.
ZNEPOKOJIVÉ PODROBNOSTI
Zaujímavé sú podrobné údaje o jednotlivých častiach projektu. V cene 214 270 eur bude súčasťou komplexu napríklad „mobilná dohľadová veža“, čo je zjemnený názov pre strážnu pozorovateľňu. Jej mobilita nespočíva len v tom, že bude na vozíku, ale bude aj teleskopická, z výšky 2,5 metra sa vysunie na úroveň ôsmich metrov. Systém jej riadenia bude stáť 67 573 eur, ďalší softvér vyše 200 000 eur. Ďalej je v pláne obstarania bezpilotné zariadenie s vybavením, teda dron, za 87 800 eur a profesionálna kvadrokoptéra s vybavením za 31 720 eur. Kamera bude môcť so softvérom na rozpoznanie tváre identifikovať človeka, ktorý opustí zvolený priestor. Ten môže byť aj mobilný, takže v prípade výskytu ohniska COVID-19 bude možné uzatvoriť alebo monitorovať akúkoľvek plochu a zabezpečiť jej stráženie dronmi. Podobný systém ponúka izraelská firma, tam však ním strážia letiská.
Na stránke projektu https://movir.lf.tuke.sk/ je aj zaujímavý podporný článok v anglickom jazyku Prehľad bezpečnostných opatrení na vybraných letiskách počas pandémie COVID-19, ktorý predpokladá podobné využitie. Spomínajú sa opatrenia na kontrolu používania rúšok, sociálneho odstupu, dezinfekcie, kontrolu teploty alebo príznakov a zber zdravotných vyhlásení. Teda sledovanie ľudí.
Koniec projektu je naplánovaný na rok 2023.
Ivan KRAJČOVIČ - Foto: pixabay.com