Fond na podporu umenia nepodporil ani záštitu ministra kultúry. V podpore projektov umeleckých zväzov, kultúrnych zariadení, vydavateľstiev, divadiel, hudobných telies, osvetových, pamiatkových, galerijných, folklórnych a iných neštátnych inštitúcií sa od vzniku Slovenskej republiky odohralo niekoľko zmien v štátnej finančnej podpore. Doteraz však všetky komisie či výbory – od Fondu Pro Slovakia po nedávny grantový systém – iniciovalo a riadilo ministerstvo kultúry. Vlani sa pripravil a v týchto dňoch už naplno funguje nový systém finančnej podpory tvorivého a reprodukčného umenia a kultúrno-osvetových činností, vrátane vydávania kníh a niektorých časopisov: Fond na podporu umenia. A prvé nedorozumenia sú na svete. Ministerstvo kultúry predstavuje Fond na podporu umenia ako novú verejnoprávnu a nezávislú inštitúciu, ktorú iniciovalo s cieľom podporiť širokú škálu kultúrnych aktivít, pričom akcentuje, že Fond bude mať k dispozícii „ešte väčší objem finančných prostriedkov“, s akým disponovalo ministerstvo doteraz. „Fond nahrádza významnú časť dotačného systému ministerstva kultúry, pričom na efektívnu podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu pôjdu dotácie nielen z rozpočtu MK SR, ale aj z osobitného príspevku z odvodov prevádzkovateľov hazardných hier. Ide o prelomový krok vo financovaní kultúry, keďže o takomto type podpory budú rozhodovať samotní zástupcovia umeleckej obce,“ hovorí ministerstvo.
■ PRVÝ VÝSLEDOK
Odborná komisia FPU programu 2 – kultúrne podujatia, aktivity a časopisy zasadala 1. a 2. marca 2016 za účasti: Jozef Kovalčik, riaditeľ Fondu, donedávna vedúci sekcie vizuálnych a kultúrnych štúdií Vysokej školy výtvarných umení, a členovia komisie: dirigent, výtvarná teoretička, ochranár pamiatok, choreograf, dramaturgička, spisovateľ, literárny historik. Za predsedníčku komisie si zvolili Luciu Stach Gregorovú, kurátorku výstav. Proti zloženiu profesií v komisii ťažko namietať, ak sa malo rozhodovať o podpore takého širokého spektra požiadaviek, aké dostala komisia programu 2 – v jednom bloku činnosť kultúrnych a umeleckých centier, rozličné divadelné, folklórne, koncertné a zábavné festivaly, národopisné, hudobné a iné slávnosti..., všetko projekty s požiadavkou nad tridsaťtisíc eur „od kusa“ a ešte s garanciou rovnocennej podpory na najbližších päť rokov, až po literárne, umelecké a detské časopisy. Dá sa bez dlhého rozmýšľania pochopiť, kto zase ťahal za kratší koniec. Deti a literatúra. Na chudobu odsúdení našou súčasnou spoločnosťou. Napríklad Fifik, živý, hravý a príťažlivý časopis pre deti z vydavateľstva Perfekt namiesto požadovaných približne dvanásťtisíc eur na rok 2016 – dostal päťtisíc. Literárny týždenník, časopis Spolku slovenských spisovateľov, namiesto šesťdesiatich piatich tisíc – dostal dvadsaťdeväťtisíc. Slovenské pohľady, ktoré vydávam Matica slovenská a ktoré práve oslavujú svoje 170. jubileum – nedostali nič.
■ LIKVIDAČNÉ ROZHODNUTIE
Za okolností, ktoré v poslednom čase doľahli na najstaršiu a najväčšiu organizáciu slovenských spisovateľov (hrozba straty vlastnej budovy, brutálne správanie „domového správcu“, ktorý sa právne nečistým spôsobom stal spoluvlastníkom objektu, zrušenie Klubu slovenských spisovateľov a jeho svojvoľná zmena na nočný striptízový bar, podvýživa organizácie zo strany štátnych inštitúcií), je rozhodnutie nového Fondu na podporu umenia pre časopis spolku likvidačné. Pritom Literárny týždenník už s podporou šesťdesiattisíc eur ročne vychádzal naozaj iba silou vôle jeho obetavých redaktorov, ktorí bez mzdy, za symbolické honoráre pripravovali jediný slovenský literárno-publicistický týždenník vďaka nadšeniu spolupracovníkov a autorov, pre ktorých je česť publicistu oveľa vyššie postavená ako lacná popularita a dokonca i príjem. Časopisy tohto druhu všade na svete sponzoruje štát alebo nadácie. Už pri ročnej dotácii šesťdesiattisíc eur mohol Literárny týždenník vychádzať len každý druhý týždeň akoby v podobe dvojčísla, bolo to východisko z núdze, hra, pochopená čitateľom. Pri finančnej dotácii dvadsaťdeväťtisíc vystačia peniaze v najväčšej skromnosti do júna. Postoj komisie k najstaršiemu nášmu časopisu – Slovenským pohľadom, je už priam nevysvetliteľný. Nedali mu ani cent. Zato mesačníku Asociácie organizácií slovenských spisovateľov Romboid priklepli tridsaťdeväťtisíc.
Vrcholom rozhodnutia komisie (uveďme jej mená: predsedníčka Lucia Stach Gregorová, členovia Igor Dohovič, Ernest Huska, František Morong, Zuzana Palenčíková, Pavel Rankov, Miloslav Vojtech) je, že národnú slávnosť na Devíne, ktorá sa tento rok mala obohatiť o festival slovenského ľudového umenia a rozšíriť tým skvelú tradíciu slávnosti, podujatie, ktoré dokonca svojou autoritou zastrešuje priamo minister kultúry (už dávnejšie prevzal nad ním záštitu) a ktorej iniciátorom je Matice slovenská, komisia nepodporila vôbec. Pritom pozvanie prijalo viacero štátnych predstaviteľov a rímsko-katolícku omšu bude celebrovať priamo arcibiskup Stanislav Zvolenský.
■ BIELIKOV NÁZOR
Predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik krátko po rozhodnutí komisie reagoval takto: „Literárny týždenník krátko pred svojím tridsiatym výročím začal s intenzívnou prípravou modernizácie v printovej i elektronickej podobe, adekvátnej svojej najsvetlejšej etape široko akceptovaného literárno-umeleckého a kultúrno-spoločenského týždenníka, ale aj výzvam súčasnosti. Reaguje tak aj na hlasy čitateľskej verejnosti a narastajúcu potrebu kriticky reflektovať neduhy v našom kultúrno-spoločenskom spektre. Kvalitatívne premeny Literárneho týždenníka sme avizovali v prvom tohtoročnom dvojčísle s nádejou, že novovytvorený Fond na podporu umenia podporí projekt predkladaný najpočetnejším a najstarším spisovateľským združením na Slovensku. Nevedeli sme si predstaviť, že témy, ktoré Spolok i časopis v dvojtýždennej periodicite nastoľuje, nezarezonujú.“ SNN v tejto súvislosti oslovili aj riaditeľa FPÚ Jozefa Kovalčíka. Podľa neho sú komisie nezávislé a do ich rozhodovania nemôže zasahovať. Rovnako reagoval pre SNN aj hovorca MK SR Jozef Bednár. Pozícia pštrosa s hlavou v piesku je v tejto súvislosti nenáležitá. Lebo voči Matici slovenskej sa vo všetkých projektoch zachovali macošsky – nedostala ani cent. Ešte v minulom roku na svoje projekty získavala do 15 000 eur. Pritom nepožadovala horibilné sumy ako iní, ale reálne hodnoty, napr. na Orla tatranského, literárnu prílohu, ktorú založil Ľudovít Štúr chcele 5 tisíc eur ako na Slovenské pohľady. Opäť nedostala nič. V rámci podporili periodík získala 5 tisíc eur na podporu Kultúry slova, ktorú vydáva spolu so SAV.
Aktuálna správa
Podľa posledných informácií ministerstvo kultúry vyhovelo odvolaniu vydavateľa časopisu Literárny týždenník a zabezpečí mu vydávanie v roku 2016 aspoň v krízovom režime a v dvojtýždňovej periodicite sumou šesťdesiattisíc eur.
Ján ČOMAJ – Foto: archív SNN