SLOVO O SLOVENSKU
Siréna. Útek do krytu. Svišťanie. Výbuch. Mali ste šťastie. V pivnici sa vám i vašej rodine nič nestalo. Prežili ste. Váš dom však horí. Zasiahla ho útočná raketa. Pár minút a všetko je inak. To, čo ste celý život budovali – svoj domov – ste stratili. Zostalo vám pár kusov oblečenia v príručnej taške, doklady, mobilný telefón a smútok... Máte však rodinu, a preto ostáva prečo žiť. Odchádzate. Opúšťate svoj domov, svoju vlasť, svojich ľudí. Ste matka. Máte dve malé deti. Musia prežiť. Muž ostáva. Berie do rúk zbraň a odchádza bojovať. Možno ho už nikdy neuvidíte. A on neuvidí svoje deti. Pri živote vás držia len vaše deti, ktoré musíte stoj čo stoj zachrániť. Opúšťate hranice štátu, ktorý ste milovali, pre ktorý ste pracovali. Odchádzate do neznáma bez ničoho.
Tieto slová opisujú niečo nepredstaviteľné v našom pohodlnom konzumnom živote tzv. západného sveta. Moja generácia Husákových detí a moje vlastné deti sa o vojne učili len z učebníc dejepisu a dokumentárnych filmov. Aj keď sme videli takmer naživo posledné vojnové konflikty na Blízkom východe v televízii a na sociálnych sieťach, netýkalo sa nás to. Bolo to príliš ďaleko. Boli to pre nás cudzí ľudia s iným vierovyznaním, iným jazykom, inými zvykmi... Ale dnes to vidíme na vlastné oči. Dvestotisíc vojnových utečencov prešlo cez slovenské hranice. Postarali sme sa o nich. Veď sú to Slovania, ženy a deti, veď im takmer rozumieme. Musíme im pomáhať. V emocionálnom vypätí ich pomaly opúšťa strach o vlastný život. Zachránili sa. Boj s násilnou smrťou vyhrali. Strieda ho však nepokoj, ako ďalej budú žiť. Z čoho, ak nemajú na Západe svojich blízkych? Vstupujú do neznáma, lebo nič iné im neostáva.
Vojna na Ukrajine zasiahla nevinných civilistov v nepredstaviteľnom meradle. Dennodenné utrpenie v uliciach ukrajinských miest je neznesiteľné čo i len na pohľad z televíznej obrazovky. Tlačia sa nám slzy do očí. Mŕtve telá, zranené duše. Je to apokalypsa pre moderný európsky svet 21. storočia, kde nikto nepredpokladal zabíjanie nevinných ľudí pre geopolitické spory. Na Ukrajine sa vytráca človečenstvo. Zomiera ľudskosť. Je to obdobie temna, ktoré sa musí čo najskôr skončiť. Lebo následky budú ubíjajúce pre nás všetkých.
Vojna nám klope na dvere...
Maroš SMOLEC, šéfredaktor SNN
Foto: Pixabay.com