Pred tridsiatimi rokmi umrel legendárny predstaviteľ Jánošíka Paľo Bielik
Nezraď svoju zem, lebo poblúdiš...
Pavol M. KUBIŠ – Foto: archív
Herec a režisér Paľo Bielik sa narodil 11. decembra 1910 v Senici (dnes súčasť Banskej Bystrice). Film mal vtedy iba štrnásť rokov, divadlo našťastie viac. Oboje okúsil. Po svojom. Svojsky. O jeho diele a postavách sa už popísalo dosť. On svoj postoj zanechal v nevšednom a neopakovateľnom filmovom odkaze. Pre moju generáciu, ktorá uzrela svetlo sveta desať rokov po Fričovom Jánošíkovi, však znamená práve tú čiernobielu postavu strieborného plátna, čo pre nás vtedy hrala všetkými farbami...
Jánošíkovská legenda reprezentovala už dávno živú súčasť slovenskej ľudovej kultúry a bola po stáročia zdrojom zápasov o sociálnu spravodlivosť i národnú existenciu, živila vieru v lepší zajtrajšok. Je teda len prirodzené, že aj pri kolíske filmu na Slovensku môžeme spoľahlivo identifikovať prítomnosť týchto historických vplyvov. Túto líniu môžeme presne sledovať aj v budúcej tvorbe režiséra Paľa Bielika, na ktorého čaká životná príležitosť zahrať si Jánošíka v rovnomennom filme českého režiséra Martina Friča v roku 1935.
■ HÔRNY CHLAPEC
V roku 1984 vyšla vo vydavateľstve Tatran v Bratislave monografia o Paľovi Bielikovi. Nedá sa neodcitovať z tejto publikácie Ernesta Štrica: „Ktovie, aká to sudička stála pri kolíske, ale jedno je isté, že príroda obdarila chlapca statnou postavou, naplnila dušu citlivosťou, bohatstvom umeleckých vlôh a naliala mu do žíl šťavu svojrázneho slovenského temperamentu, ktorý mu už v detstve umožňoval, aby ako prvý jarky preskakoval, aby sa na stromy šplhával, život vtáčeniec v hniezdach pozoroval a na skaliská vyliezal. Aj na prstoch občas zahvízdal tak silno, až sa hora „otriasala“, a starostlivá Marka – mať naša (tak sme volali jeho mamu), vyšla na priedomie, že čo sa vlastne robí. Nič, to len dal znať, že už domov ide Paľo, poslušný syn svojej matere... (Zo spomienok Vladimíra Zimmera).
Ako školopovinný žiak sa však Paľo Bielik dostal už do styku s krúžkom miestnych ochotníkov v Senici. Tu privoňal k herectvu a na prvých oblastných pretekoch pod názvom Ochotnícke závody v roku 1931 objavuje sa v kategórii dedinských súborov aj Krúžok evanjelickej mládeže zo Senice pri Banskej Bystrici s prvým dejstvom hry Ľudovíta Kubániho Hôrni chlapci v réžii Pavla Kováčika.
■ PRVÝKRÁT JÁNOŠÍKOM
V hlavnej úlohe vystupoval urastený mládenec, ktorý sa však, ako sa to odzrkadlilo aj v hodnotení odborníkov, nespoliehal iba na vonkajšiu podobu postavy, ale dal si záležať aj na slove, prednese, ktorý podoprel „krásnym tónom“. Andrej Mráz v Národných novinách napísal: „Jánošíka hrá vyše dvojmetrový chlap, klasicky vyvinutý, typ hrdinnej hereckej postavy, s neobyčajne pekným prednesom...“
Onedlho brnianska spoločnosť Lloyd film poverila režiséra Martina Friča realizovať projekt filmovej adaptácie dramatickej predlohy Jiřího Mahena Jánošík. Režisér Martin Frič si čoraz zreteľnejšie uvedomoval, že úspech filmu závisí od obsadenia titulnej postavy, a Karol Plicka vtedy poradil Fričovi vyskúšať neznámeho herca zo Senice, ktorý v tom čase bol žandárom v Banskej Bystrici. Film Jánošík mal premiéru l7. januára 1936 v Prahe, o týždeň neskôr v Bratislave a potom v Žiline, kde ho uvidel aj predstaviteľ hlavnej úlohy Paľo Bielik. Jeho Jánošík sa vyklenul ako ozajstný ľudový hrdina, ktorý nielen valaškou vrtko narába, ale hlboko v srdci nesie lásku k poníženým a ubiedeným... (Ernest Štric)
■ CELOŽIVOTNÉ DIELO
S osobnostnou a najvnútornejšou výpoveďou Paľa Bielika, v ktorej sa vyznáva zo svojej lásky k horám, z úcty a obdivu k životu predkov hľadajúcich slobodu v ich náručí, sa môžeme stretnúť v publikácii Slovenské zbojnícke piesne (Bratislava 1941). Určite o nej málokto vie, no práve ona v mnohom dokresľuje dušu, charakter, silu, odhodlanie a zmysel pre spravodlivosť. Áno, práve jeho – Paľa Bielika – lebo je autorom tejto takmer neznámej knihy, ktorú zostavil a sprievodnými veršami obohatil.
Významný slovenský herec Ladislav Chudík, ktorý hral v mnohých Bielikových filmoch, si raz zaspomínal: „Bielikov Jánošík ma sprevádzal celým mojím životom. Keď som si pripravoval recitáciu zo Smrti Jánošíkovej, bola to pre mňa inšpirácia, ktorá naplnila môj výraz. Vždy, keď som si túto báseň opakoval, videl som Paľa Bielika ako Jánošíka, ako nesie doráňaného Janka a hovorí mu, že ho zachráni. Táto predstava ide so mnou od dvanásteho roku môjho života, keď som prvý raz film Jánošík videl...“
Celoživotné dielo Paľa Bielika stále úspešne vzdoruje času a ešte dlho bude vzdorovať. Jeho životným mottom bolo: „Inak vidí svet národ, po ktorom tisíc rokov šliapali. Dovoľte mu vzpriamene, po svojom vnímať svet.“
Bielikov Jánošík zostal natrvalo v nás rovnako ako celé jeho dielo. Jeho predstaviteľ však ostal medzi nami aj ako výnimočný človek, ktorý vždy na roveň svojej matky a toho najkrajšieho dával svoju vlasť. Tak ako to hovorí jeho hlavný hrdina vo filme Varúj !: „Miluj svoju zem a nezraď ju, lebo poblúdiš.“
Paľo Bielik miloval svoju zem, svoju krajinu, svoje Slovensko a nikdy mu nebol ľahostajný ani osud človeka, ktorého doba vyhnala z vlasti. Svoj postoj zanechal v nevšednom a neopakovateľnom filmovom odkaze. Zomrel v Bratislave pred tridsiatimi rokmi – 23. apríla 1983.