Trh s realitami nekopíruje spoločenskú realitu, žije si vo vlastnom izolovanom svete
Ľudovít KUSAL
Slovenský realitný trh ako keby žil vo svojom vlastnom svete, v nejakom uzavretom akváriu, nereflektujúc dobu prinášajúcu extrémny nepomer medzi ponuku a dopytom, zlé predpovede ekonómov či vôbec akékoľvek perspektívy na zlepšenie. Dôsledkom môžu byť dôležité sociálne vybočenia – mladí ľudia pre sociálnu neistotu a vysoké ceny radšej zostávajú doma, sú osamelí a ak si aj založia svoje rodiny v spoločnej domácnosti, čelia možným rizikám konfliktov vo vzťahoch.
Slovensko, rovnako ako okolitý svet, zaznamenáva dennodenné dôsledky hospodárskej krízy. Má to dosah na mnohé sociálne javy, ktoré možno zjednodušene nazvať obavou z budúcnosti, a tie zase pre zmenu prinášajú menší záujem o trh s nehnuteľnosťami. To všetko má svoje logické prepojenia, ale čo zaráža, realitný trh nijako extra nereaguje. Poviete si no a čo? Je však už na pováženie, že vyše polovica mladých Slovákov do 34 rokov žije v domácnosti spolu so svojimi rodičmi. To sú najnovšie zistenia európskych štatistikov. Aj keď ich zistenia už nehovoria o tom, koľko slovenských mládencov a diev zostáva „na krku rodičom“ pre svoju pohodlnosť alebo neschopnosť finančne si zabezpečiť svoje vlastné bývanie. V tomto smere sme na čele Európskej únie. Teda aspoň v niečom, ale radosť z toho nemôžeme mať...
■ VLÁDNA INICIATÍVA
Kým v Únii žije v spoločnej domácnosti 28 percent mladých od 25 do 34 rokov, u nás vyše 56 percent. Tento zaujímavý spoločenský fenomén si všimla aj vláda a chce mladým ľuďom viac pomáhať. Hovorí sa o chystanom projekte podpory napríklad formou príspevkov pre stavebné firmy. V tejto súvislosti však prekvapuje situácia na našom realitnom trhu. Laik by povedal, že nielen tento jav, ale aj celková stagnácia trh s realitami zmení alebo – ak chcete – rozhýbe ho. Nedeje sa tak. Skôr naopak. Kým pred dvoma rokmi sa predala každá dvanásta ponúkaná nehnuteľnosť, v polovici roka 2012 to bola každá dvadsiata siedma. A ceny? Za posledný rok a pol klesli o 40 eur za štvorcový meter. Ak sa vám to však zdá veľa, pozor. Počas najväčšej konjunktúry za rovnaký čas vzrástli až o 452 eur za štvorcový meter!
A tak stále iba počúvame propagandistické signály z realitiek a od developerov, že trh sa už rozbieha, že dosiahol dno a už to pôjde len hore. Pozrime sa však na ceny z dlhšieho výhľadu. Povedzme od začiatku realitného boomu u nás. Vtedy sa priemerná cena za štvorcový meter bytu pohybovala okolo 22 eur. Dnes je to 1 240 eur pri priemernom plate vyše 780 eur (maximum priniesol rok 2008, keď stál v Bratislave štvorcový meter vyše 5 100 eur). Je to veľa a práve v čase krízy sa táto pravda potvrdzuje. Ak však máte práve teraz nehnuteľnosť a premýšľate, kedy ju predať a čakáte na rast cien, nečakajte dobré vyhliadky. Na výraznejšie zvýšenie medziročných cien je potrebný 5-percentný rast HDP za rovnaké obdobie. V treťom štvrťroku 2012 síce došlo k miernemu nárastu cien oproti štvrťroku predtým, ale v porovnaní s rovnakým obdobím predtým je to stále pokles.
■ DÔSLEDKY STAGNÁCIE
To je rámcový opis situácie, v ktorej sa nachádzame. Teraz o sociálno-ekonomických dôsledkoch. Mladým ľuďom, ktorí denne evidujú správy o nezamestnanosti a vyhliadkach tvorby nových pracovných miest, sa do rizika s názvom hypotéka jednoducho nechce. V roku 2011 býval pomocou hypotéky len každý dvanásty Slovák, ale trebárs v severských krajinách tak získa strechu nad hlavou asi polovica obyvateľov. A aj pomocou pôžičiek vo Fínsku a Švédsku bývajú s rodičmi len štyri percentá mladých ľudí, v Dánsku dve. Preto na Slovensku ožíva tradícia viacgeneračného bývania v jednom byte či v dome. A my sa utešujeme, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Ozaj, a koľko sa ich tak pomestí na Slovensku? Podľa porovnaní s európskym priemerom až priveľa. Slovensko patrí medzi krajiny s vyššou mierou preľudnenosti. To nemáme z prsta, tak to vyhodnotil Brusel. Za preľudnenú sa podľa hodnotenia EÚ považuje domácnosť, v ktorej pripadá na jednu obytnú miestnosť viac ako jedna osoba. U nás miera preľudnenosti dosahuje 40 percent z celkovej populácie, čo je v porovnaní s priemerom krajín EÚ dvojnásobne viac. Ak chcete obhajovať mladých, že mnohí z nich študujú, budujú si kariérne základy, nie je to tak. Takých je len päť zo sto.
■ CENOVÁ BARIÉRA
A táto situácia sa podľa všetkého tak skoro výrazne nezmení. Kľúčovou pre dostupnosť bývania je pochopiteľne vždy cena – v tomto prípade nielen tá v kúpno-predajnej zmluve, ale aj tá v hypotekárnej. A práve výška úrokovej sadzby bude naviazaná na vývoj ekonomiky, postavenie eura, nezamestnanosti.
A predpoklad v tomto smere? Bankári očakávajú, že sa budú úroky zvyšovať...
A sociálne aspekty? V bytoch, kde bude bývať viac generácií, bude zrejme „veselšie“. Len ako sa to vezme? Je jasné, že vo väčšine prípadov nastúpi ponorková choroba, nervozita, riešenie situácií tak ako by to za iných, normálnejších okolností nebolo.
Možno sa zmení aj to naše príslovie, že dobrých sa veľa zmestí. Namiesto toho bude zaznievať: Pomestíme sa, lebo musíme...