Hold prvej slovenskej ochotníckej herečke
Viliam KOMORA ‒ Foto: Ján HATARA a autor
Matica slovenská si pietnou spomienkou s úctou pripomenula osobnosť Aničky Hurbanovej-Jurkovičovej na stodvadsiate výročie jej úmrtia. Život, prácu a činnosť tejto slovenskej národnej dejateľky priblížil tajomník MS pre problematiku národnostných menšín a zahraničné krajanské organizácie Viliam Komora. V prítomnosti prvého podpredsedu MS Mareka Hanusku položil veniec k jej hrobu na Národnom cintoríne v Martine druhý podpredseda MS Marek Nemec.
Po tichej modlitbe za ňu, za jej manžela Jozefa Miloslava Hurbana, syna Svetozára Hurbana-Vajanského, ostatných príbuzných, ako aj ďalších národovcov spočívajúcich na tomto pamätnom mieste sa prítomní presunuli do areálu Matice slovenskej. V Parku sv. Cyrila a sv. Metoda pred súčasnou sídelnou budovou MS pokračovala pietna spomienka pri buste Aničky Hurbanovej-Jurkovičovej, ktorá bola odhalená v uplynulom Roku slovenských žien v národnom hnutí.
Anička Hurbanová-Jurkovičová sa narodila v Novom Meste nad Váhom 6. apríla 1824 v rodine Samuela Jurkoviča, veľkého slovenského národovca a zakladateľa prvého úverového družstva v európskom meradle a slovenského družstevníctva vôbec. Len osemročná prišla o matku Katarínu, deti vychovával otec, ktorý ich viedol k umeniu, láske k národu, dcéry k emancipácii. Keďže sám podporoval a šíril vzdelanosť a osvetu aj medzi chudobnými, podporoval ochotnícke spolky či vzťah k divadlu, no najmä k národu, tieto hodnoty a ich rozvoj podporoval aj u detí. Anička prispela k rozvoju slovenského ochotníckeho divadelníctva, patrila medzi prvé ochotníčky. Už počas mladosti hrávala v Sobotišti v Slovenskom národnom divadle nitrianskom. Účinkovala tiež v niekoľkých hrách v družine ochotníkov bratislavských študentov. Udržiavala priateľstvá s osobnosťami štúrovcov, napokon sa vydala za jedného z nich, keď sa v evanjelickom kostole v Sobotišti 7. októbra 1845 zosobášila s Jozefom Miloslavom Hurbanom. Manžel bol evanjelickým duchovným, najmä však prvým predsedom Slovenskej národnej rady, politikom, novinárom, spisovateľom, vodcom v slovenskom povstaní v rokoch 1848 – 1849. Hurban ako farár pôsobil v Hlbokom, kde 16. januára 1847 prišiel na svet ich syn Svetozár Hurban-Vajanský, budúci slovenský politik, spisovateľ, literárny kritik či publicista. Matka Anička sa viac ochotníctvu nevenovala, ale intenzívne sa venovala osvetovej, národnej, výchovnej činnosti, no najmä rodine. V období revolučného pôsobenia manžela istý čas žila v Rusave, v Prahe či vo Viedni, kde sa aj kultúrne zušľachťovala návštevami divadla či opery. Po revolúcii sa manželia vrátili do Hlbokého na faru. Mali a vychovali päť synov a štyri dcéry, z ktorých sa, žiaľ, nedožili všetky deti dospelého veku. Po úmrtí manžela v roku 1888 prežila zvyšné roky u syna v Turčianskom Svätom Martine, kde mohla navštevovať divadelné ochotnícke predstavenia. Na jej počesť sa koná v Novom Meste nad Váhom prehliadka neprofesionálnych divadelných súborov Festival Aničky Jurkovičovej.
Do večnosti odišla 2. februára 1905 a pochovali ju na martinskom mestskom cintoríne, súčasnom Národnom cintoríne v Martine. O jej živote sa môžeme dočítať v literatúre či pozrieť si film. Na dvojsté výročie narodenia v roku 2024 jej Matica slovenská odhalila bustu ako vôbec prvej žene v areáli MS. Slovenská pošta na jej počesť vydala poštovú známku.
Takto si Matica slovenská pripomína nielen významné osobnosti slovenského národa, ale osobitne medzi nimi aj významné matky, národovkyne, ženy a Slovensky.
