Skip to content

Dnešný dátum:

streda, 12 februára, 2025
Menu

Po 32. ročníku súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

25 júla, 2024
Menej ako minúta čítania minút čítania

Jazyk, čo znie ako pekná melódia

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko… Názov súťaže a zdanlivo jednoduchá otázka, ktorá má však veľa odpovedí. Ba skôr možností ako odpovedať, vyjadrení sa, vyznaní… Alebo ak chceme osobných postojov a prežitkov, priam životných nastavení a cieľov práce, zmyslu bytia, priam existencie. Myslenia, cítenia a života ad hoc.

Mať rád je súkromný pohľad na (v tomto prípade) viac-menej verejnejší a deklarovaný postoj. Pre koho, na čo a pre čo… Preto, lebo som, sme, je, ste, sú… Lebo sme! Máme svoje korene, máme svoju vlasť a máme svoj jazyk. Máme svoje Slovensko a máme svoju/našu slovenčinu. Máme svoj malý svet vo veľkom svete, kde hovoríme svojím/naším zrozumiteľným jazykom! No a môžeme ním povedať aj to zmysluplné a čarovné slovné spojenie „mám rád“.

NAŠA MATERČINA

„Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím…“ Napísal slovenčinou svojho času spisovateľ, básnik. Ľubozvučnou poetickou slovenčinou vyjadril to, čo všetci dobrí ľudia cítime a podľa čoho sa čo najviac snažíme zmysluplne žiť. Pod Tatrami a Fatrami, od Dunaja k Tatrám. Od legendárnej Veľkej Moravy až po dnešok… A či až po… Prečo má rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko? Napriek naznačeným „zložitostiam“ veľmi jednoduchá odpoveď. Lebo som Slovák/Slovenka, mám svoju krásnu krajinu a zmysluplnú zrozumiteľnú reč, jazyk svojich matiek a otcov. Veď napríklad aj veľký básnik Hviezdoslav sa stal veľkým slovenským básnikom, lebo chcel nielen oslavovať hviezdy, ale miloval aj reč svojej milovanej matky. Ešte raz zopakujem – máme svoju krásnu krajinu a zmysluplnú zrozumiteľnú reč, jazyk svojich matiek a otcov. To nás spája, to nám život dáva. Ešte jeden príklad. „Aj, zde leží země ta, kdysi kolébka… národa mého…“ Napísal pred dvesto rokmi „apoštol Slovanstva“ Ján Kollár vo svojej veľbásni Slávy dcera, v ktorej dobrovoľne „rozlomil“ milujúce srdce medzi ženu a vlasť.

■ SLÁVY DCERA

Zákonite prichádzame k námetom. Sú pre deti a mládež dôležitými pomocníkmi nielen na rok 2024. Tridsiaty druhý ročník súťaže sa niesol v znamení 200. výročia vydania skladby Jána Kollára Slávy dcera, 180. výročia vzniku slovenskej hymny, 155. výročia založenia ŽIVENY, 100. výročia začiatku prevádzky Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach, 80. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania a 20. výročia vstupu Slovenskej republiky do EÚ. Ročník bol venovaný aj výročiam významných osobností ‒ 340. výročiu narodenia Mateja Bela, učenca, polyhistora, zakladateľa moderného zemepisu a dejepisu, 200. výročiu narodenia prozaika a publicistu Gustáva Karola Zechentera-Laskomerského, 200. výročiu narodenia Aničky Jurkovičovej, prvej slovenskej ochotníckej herečky, 160. výročiu narodenia Jozefa Murgaša, katolíckeho kňaza, vynálezcu, priekopníka telegrafie, 150. výročiu narodenia Jozefa Gregora Tajovského, 100. výročiu narodenia Antona Habovštiaka, jazykovedca a spisovateľa, 130. výročiu narodenia Karola Plicku, fotografa, filmového režiséra a kameramana, 105. výročiu narodenia Márie Ďuríčkovej, 130. výročiu úmrtia evanjelického kňaza, básnika, jazykovedca, zberateľa ľudovej slovesnosti Sama Bohdana Hroboňa… Organizátori (ministerstvá školstva a kultúry, Národný inštitút vzdelávania a mládeže, Matica slovenská, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, Spolok slovenských spisovateľov, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ďalší) dali do pozornosti významných zahraničných Slovákov – napríklad 30. výročie úmrtia básnika, prekladateľa, redaktora, pôsobiaceho po emigrácii v USA, Karola Strmeňa, 110. výročie narodenia Mikuláša Šprinca, katolíckeho kňaza, básnika prekladateľa a redaktora, pôsobiaceho po emigrácii v USA… Ale nezabudli ani na 105. výročie založenia Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci v Srbsku a 75. výročie založenia Slovenského gymnázia, základnej, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe v Maďarsku…

■ MÁME ČO OBDIVOVAŤ

Čo dodať?! Azda len pár slov, ktoré napísali vo svojej práci dvaja z ocenených. „Mám rád slovenčinu, Slovensko vďaka slovenskej literatúre. Odkrýva nám naše tradície, zvyklosti. Niekto môže namietať, môže ich považovať za zbytočné. Ale nie je to pravda. Sú našimi koreňmi, našou súčasťou. Keď chceme vidieť prosperitu v súčasnosti, musíme sa vedieť poohliadnuť aj späť. Našou úlohou je prepojiť súčasnosť s minulosťou a vytvoriť zaujímavý harmonický celok. No a tým celkom je naše Slovensko s jeho prírodnými krásami, zákutiami, ľubozvučnou slovenčinou a milými ľuďmi.“ Alebo: „Slovenčina je pre mňa viac než len komunikačný jazyk. Je to jazyk, ktorý mi umožňuje vyjadriť sa s hlbokým citom…, ktorý otvára dvere k svojmu kultúrnemu dedičstvu a jazyk, ktorý znie ako melódia…“ Ruku na srdce – môžeme nemať radi slovenčinu a Slovensko?! Nie, lebo ku dňu patrí svetlo a Slnko, k noci tma a Mesiac… a k láske úprimný a čistý obdiv. Stále máme čo obdivovať, a to je dobre. Uznanie a vďaka za ďalší ročník potrebnej a zmysluplnej súťaže patrí vyhlasovateľom, organizátorom, porotcom, sponzorom a priaznivcom, ktorí prispeli k jej úspešnému priebehu a k slávnostnému vyhodnoteniu 6. júna 2024 v Nových Zámkoch. No najväčšie uznanie za vyznania slovenčine a Slovensku patrí súťažiacim žiakom a študentom aj ich pedagógom i rodičom.

Igor VÁLEK

Foto: archív autora