Racionalizácii školskej siete sa zrejme nevyhneme

Slovenské stredné školstvo musí permanentne hľadať zdroje zlepšenia výkonnosti, čo priamo súvisí s efektívnym financovaním. O jednom z nástrojov informoval minister školstva Tomáš Drucker začiatkom júna 2024, keď oznámil zámer optimalizovať sieť stredných škôl. Menšie školy by sa mohli spájať do väčších celkov, ktoré by mali spoločné manažmenty, dokázali sa zjednocovať v plánoch vzdelávania, mať spoločných odborných zamestnancov či nadväzovať partnerstvá so zamestnávateľmi. Zdôraznil tiež, že školy sa nebudú zatvárať.

„Slabinou súčasnej situácie v strednom školstve vrátane gymnázií je pomerne prílišná zotrvačnosť, ktorá súvisí s nerealizovaním mnohých zmien dlhé roky,“ skonštatoval T. Drucker. Poukázal napríklad na zmeny na trhu práce či v demografii. Mnohé školy majú podľa neho rozpočty, ktoré im vystačia len na prežitie, a tak nemajú možnosť rozvoja či spolupráce so zamestnávateľmi. Priblížil, že na Slovensku je osemdesiatštyri stredných škôl, ktoré majú menej ako sto žiakov. „Takéto školy si veľmi ťažko dokážu zabezpečiť kvalitných učiteľov, odborných zamestnancov, odborné vzdelávanie,“ načrtol minister. Pripravovanými opatreniami chce umožniť spájať školy do spoločných celkov. Mohli by mať spoločné manažmenty aj tzv. supervízorov. „Chceme, aby z menšieho počtu škôl, ktoré naďalej budú fyzicky v regiónoch, vznikli ucelenejšie väčšie celky,“ zhrnul.

Do konca augusta by mali zriaďovatelia predložiť rezortu školstva projekty optimalizácie. Do konca marca 2025 by mohli poslať už konkrétne žiadosti o zmenu siete. V novom nastavení by školy mohli fungovať od septembra 2025. Podľa ministra je pripravených viacero rýchlych legislatívnych zmien, ktoré by mohli platiť od januára 2025.

Gymnáziá aj odborné školy na Slovensku zriaďujú vyššie územné celky, cirkvi a súkromní zriaďovatelia. Podiel škôl zriadených VÚC sa pohybuje okolo 78 percent, cirkevných odborných škôl je približne 18 percent a súkromných 4 percentá. Takýto podiel je podobný aj pri gymnáziách. V odborných školách zriadených VÚC je približne dvojnásobný počet žiakov oproti cirkevným a súkromným odborným školám, čo sa odráža aj v počte učiteľov. V prípade cirkevných škôl však možno dlhodobo pozorovať nižší počet žiakov, pripadajúcich na jedného učiteľa.

Vo všetkých odborných školách s poklesom žiakov klesal aj počet učiteľov, ktorých je o vyše tritisíc menej oproti roku 2008. Je to výraznejší pokles ako pri učiteľoch gymnázií, ktorých v tom období ubudlo o polovicu menej. Následkom toho sa počet žiakov na učiteľa v odborných školách priblížil gymnáziám a pri oboch typoch škôl dnes osciluje okolo štrnásť. Odborné školy sú z hľadiska financovania nákladnejšie ako gymnáziá. Zatiaľ čo gymnazista nás ročne stojí bezmála 1 900 eur, nákladovosť študijných a učebných odborov na odborných školách sa pohybuje od vyše 2 100 eur po vyše 3 700 eur na žiaka. Aj preto je potrebné na otázku racionalizácie siete odborných škôl nazerať s väčšou pozornosťou. Pritom však treba zohľadniť nielen náklady na vzdelávanie, ale napríklad aj regionálne rozloženie škôl a uplatniteľnosť absolventov. V roku 2018 najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných absolventov stredných škôl v evidencii úradov práce predstavovali absolventi študijných, maturitných odborov. Lenže tých dokázal pracovný trh aj najrýchlejšie absorbovať. Absolventov učebných, nematuritných odborov bolo významne menej, no v rovnakom období bola vyššia ich evidovaná nezamestnanosť. Najmenej nezamestnaných absolventov prišlo z gymnázií, pretože veľká časť z nich pokračuje v štúdiu na vysokých školách.
Veľký počet odborných škôl poskytuje štúdium zároveň v učebných aj študijných odboroch. Najbolestivejšou otázkou preto nie je to, či máme veľa alebo málo odborných škôl. Skôr sa treba pýtať, či niektoré študijné programy nie sú pridrahé, príliš blízko pri sebe a či je po nich dopyt. To totiž do veľkej miery ovplyvňuje dnešnú uplatniteľnosť absolventov a aj efektivitu míňania verejných zdrojov.

Pri odborných školách je však kľúčová ešte jedna otázka – koľko dnes ponúkaných programov pripravuje na profesie a činnosti, ktoré v dohľadnom čase nahradia stroje a digitálne technológie? Slovensko je totiž podľa údajov OECD jednou z najzraniteľnejších krajín z dôvodu automatizácie, robotizácie a digitalizácie, ktoré povedú k zániku alebo radikálnej premene mnohých profesií. Tomu sa nevyhneme. Zaoberaním sa obsahom, štruktúrou a perspektívou odborov v existujúcej sieti škôl sa však môžeme vyhnúť dvojitému plateniu za štúdium onedlho sa rekvalifikujúcich absolventov. Téma racionalizácie siete škôl bola v centre pozornosti za posledných tridsať rokov viackrát. Žiaľ, po racionalizácii sa zakrátko početnosť škôl opäť zvyšovala.

Ľubomír PAJTINKA

Foto: archív autora