Skip to content

Dnešný dátum:

streda, 12 februára, 2025
Menu

Vláda i parlament pokračujú naplno, opozícia funguje na zotrvačník

26 júla, 2024
Menej ako minúta čítania minút čítania

Slovenská politika ešte nateraz prázdniny nemala a nemá

Ani „Božie mlyny“ si ešte nedopriali dovolenku, a tak sa dozvedáme mnohé, čo sme síce vedeli, ale bolo o tom zakázané hovoriť a písať. A ak aj, tak potom to vtedajšia moc a jej mediálni sluhovia vyhlásili za konšpirácie a dezinformácie a s pomocou hlavy štátu, a často aj Bruselu, sa usilovali čo najviac skutočnú pravdu okresať.

 Takže úvodná téma je daná ‒ donedávna ešte vraj „elitní“ policajti (čurillovci) čelia obžalobe, verejnosť sa má už čoskoro dozvedieť neuveriteľné detaily, o ktorých sa síce nahlas šepkalo, ale boli to vraj „dezinformácie“. Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal žalobu na sedem osôb, ktorých celé Slovensko pozná ako čurillovcov, za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Prípad okolo vraj „elitných“ vyšetrovateľov NAKA tak naberá na obrátkach a je len krok od toho, aby o ňom konečne rozhodoval súd.

„Minulý rok na verejnosť unikli získané nahrávky z legálnych odposluchov čurillovcov, na ktorých hovoria napríklad o špinavostiach, ktoré mali v pláne uskutočniť proti vyšetrovateľke Úradu inšpekčnej služby Diane Santusovej. Bez najmenšej hanby sa čurillovci dohadujú, ako Santusovej pomocou kanistra podpália auto, ako sa jej zbavia, že ju doslova spravia a šupnú do väzby. A ľudia, ktorí mali v tej dobe zosobňovať spravodlivosť, či už bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, minister vnútra Mikulec, alebo policajný prezident Hamran, nazvali tieto zverstvá čurillovcov len bežnou pracovnou poradou,“ povedal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

■ NOVELA JE SCHVÁLENÁ

Poslanci Národnej rady SR schválili novelu Trestného zákona, ktorá reaguje na pripomienky Európskej komisie. Za legislatívnu zmenu hlasovalo 77 poslancov. Parlament rokoval o novele v skrátenom legislatívnom konaní. Hlasovania sa zdržalo 44 zákonodarcov, nikto z prítomných 121 poslancov nehlasoval proti. Poslanci schválili, aby sa v prípade trestných činov, poškodzujúcich finančné záujmy EÚ, uplatňoval obligatórny trest odňatia slobody, ak horná hranica trestnej sadzby, ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona, bude prevyšovať šesť rokov. Parlament schválil i zavedenie pojmového vymedzenia finančných záujmov EÚ. Do Trestného zákona sa zavádza aj úprava posudzovania vplyvov zákonnej úpravy, ktorou dochádza k skráteniu premlčacích dôb v prípadoch, ak pred zmenou zákona došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby pri trestných činoch, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ.

■ MAINSTREAM PO SVOJOM

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa ostro ohradilo „voči klamstvám a manipuláciám denníka SME, ktoré prekročili únosnú mieru a zasahujú do osobnej integrity predstaviteľov rezortu“. Je typické, že médium, ktoré často samo seba označuje za mienkotvorné, umožní komentátorovi publikovať „vyložené klamstvá“ bez toho, aby si splnil jednu zo základných novinárskych povinností a overil fakty v danej veci, napísalo v reakcii ministerstvo spravodlivosti. Možno aj preto podľa posledných prieskumov dôveruje na Slovensku médiám len približne tretina obyvateľstva… Dodajme, že minister spravodlivosti SR Boris Susko zvažuje pre podozrenie z trestného činu ohovárania ďalšie právne kroky.

■ POSUN V GABČÍKOVE

Asi už len najstaršia generácia našich čitateľov si pamätá na vznik a vývoj nedorozumení medzi Slovenskom a Maďarskom vo veci vodného diela Gabčíkovo (Nagymaros). Po dlhých desaťročiach sporov sa  aktuálne zdá, že vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom konečne svitá na lepšie časy. Podľa najnovších informácií z maďarských médií, zverejnených na portáli Telex.hu, sa obe krajiny opäť posadili za rokovací stôl a intenzívne rokujú o vyriešení historického sporu o VD Gabčíkovo. Gábor Czepek, splnomocnenec maďarskej vlády pre rozvoj energetickej infraštruktúry, nedávno prekvapujúco oznámil: „Princípy možného riešenia by mohli byť predložené obom vládam ešte tento rok, najneskôr začiatkom budúceho,“ informoval Czepek údajne s neskrývaným optimizmom. Zostáva len dúfať, že tentoraz sa podarí nájsť kompromis, ktorý uspokojí obe krajiny a ukončí tak jednu z najdlhších káuz v novodobej histórii strednej Európy.

■ ZMENY VO FONDE

Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá od 1. augusta prinesie zásadné zmeny v jeho fungovaní. Kľúčovým bodom je presun rozhodovacej právomoci o finančnej podpore z riaditeľa na Radu AVF. Rada fondu sa rozšíri na trinásť členov, z ktorých piatich bude priamo vymenovávať minister kultúry bez návrhu. Toto opatrenie má zvýšiť transparentnosť a efektivitu rozhodovacích procesov. Rada získa aj právomoc rozhodnúť o neverejnom režime svojich rokovaní, čo má chrániť citlivé informácie. Dozorná komisia fondu sa rozrastie z troch na piatich členov, čím sa posilní kontrolná právomoc štátu. Troch členov bude vymenúvať minister kultúry (jedného na návrh ministra financií) a dvoch zvolí rada v tajnom hlasovaní. Novela však prináša aj ďalšie zmeny.

■ VÝSTRAŽNÝ ŠTRAJK

Konfederácia odborových zväzov sa rozhodla podporiť najmä „progresívnu“ opozíciu, a tak „napochodovala“ proti vláde s požiadavkou ‒ nereálnou ‒ na mzdy zamestnancov v štátnej správe bez toho, aby si uvedomila, v akom stave sú verejné financie po minulých vládach. KOZ SR v jednoducho oznámila, že vyhlasuje štrajkovú pohotovosť pre zamestnancov štátnej a verejnej správy. Dôvodom je neúspešné kolektívne rokovanie s vládou o valorizácii platov. Prezidentka KOZ Monika Uhlerová: „Okrem štandardných požiadaviek sme požadovali aj valorizáciu platov, a to od 1. septembra 2024 o desať percent a od 1. januára 2025 o ďalších desať0 percent.“ Vláda však zatiaľ ponúkla len jednorazové odmeny ‒ päťsto eur v roku 2025 a tisíc eur v roku 2026. Podľa odborárov to však nie je systémové riešenie.

Štefan ZLATOŠ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA