SLOVO O SLOVENSKU
V redakcii Slovenských národných novín si v týchto dňoch pripomíname stoosemdesiate výročie ich založenia Ľudovítom Štúrom, ktorý pochopil, že v zápase za národné práva Slovákov potrebuje komunikačný kanál na šírenie myšlienok. Kodifikoval spisovnú slovenčinu, založil noviny, stal sa poslancom uhorského snemu a signatárom Žiadostí slovenského národa. V čase útlaku bojoval, aby sme sa stali politickým národom. Jeho sen sa naplnil až o vyše stotridsať rokov po jeho smrti, keď Slováci dosiahli demokratickú samostatnosť.
A práve v týchto, pre nás sviatočných dňoch sme sa stali smutnými svedkami nepríjemného incidentu našich Slovákov žijúcich v srbskej Vojvodine. Počas pravidelných Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci, centre slovenskej menšiny žijúcej v Srbsku, sa medzi nimi a srbskými obyvateľmi rozhorela roztržka, ktorá sa skončila fyzickým násilím.
V slovenskom mestečku vystavoval mladý slovenský fotograf Ivan Bartoš z Hložian fotografie Desať mesiacov protestov. Jeho prezentácia nebola súčasťou oficiálneho programu slávností. Je zrejmé, že mala i politický podtón. Dokumentovala totiž protivládne protesty odvtedy, čo v Novom Sade spadla v novembri minulého roka časť strechy budovy železničnej stanice a zabila štrnásť ľudí. Ďalší dvaja podľahli zraneniam neskôr. Srbským sympatizantom vládnej strany sa to evidentne nepáčilo. Verbálny konflikt sa vyostril a po potýčke zostali dvaja zranení. Atmosféra v meste ostala napätá aj po oslavách. V meste v nasledujúcich dňoch hliadkovali policajní ťažkoodenci.
V Báčskom Petrovci som bol na oslavách pred tridsiatimi rokmi. Bolo to bohaté mesto, kde bolo počuť ľubozvučnú slovenčinu na každom rohu ulice. Naposledy som ich navštívil minulý rok. Z osemdesiattisíc Slovákov tam dnes žije už len polovica. Mesto chudobnie a ekonomicko-sociálne problémy deprimujú slovenskú menšinu. Tieto problémy neprispievajú k spolužitiu s domácim srbským národom. Politika sa medzi nich zamiešala. Konflikty sú čoraz častejšie. Je smutné, že Slováci sa v Srbsku cítia utlačovaní a slovenčina pomaly mizne aj z verejných tabúľ. Slovenská republika na čele s Úradom Slovákov žijúcich v zahraničí by sa mali o nich viac zaujímať. Matica je čoraz častejšie adresátom ich ponôs na ťažký život na Dolnej zemi. Riešiť to musí slovenský štát…
Maroš SMOLEC, šéfredaktor SNN
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
