Poľnohospodárstvo upadá a obrat je v nedohľadne
Sebestačnosť sa mení na stôl chudobných
Ivan BROŽÍK – Ilustrácia: Slovenská spoločnosť pre kvalitu
Na jednom zo septembrových rokovaní dostali členovia vlády na pracovné stoly správu, z ktorej ešte stále razí viac smútku ako nádeje. Slovenské poľnohospodárstvo nestagnuje, ono naďalej upadá. Každá minca má dve strany. Aj tá roľnícka. Napríklad ak v potravinárstve a v pôdohospodárstve ako takom stúpla priemerná nominálna mzda (o „celé“ jedno štvrťpercento v porovnaní s predchádzajúcim rokom), v slovenskom hospodárstve nedosahuje ani osemdesiat percent priemeru.
Teda inak napísané, tí, ktorí pre nás dorábajú potraviny, tvoria krajinu, rozvíjajú vidiek, tí, ktorí tvoria asi sedemdesiat percent obyvateľstva Slovenskej republiky, zarábajú o celú pätinu menej ako zamestnanci v iných odvetviach. O prílišnej vďake štátu, ale aj o záujme zo strany nás spotrebiteľov to práve nesvedčí.
■ ŽIJEME Z DOVOZU
V zahraničnoobchodnej výmene pri poľnohospodársko-potravinárskych výrobkoch Slovensko dosiahlo záporné saldo 409 mil. eur, kým v ekonomike SR celkový zahraničný obchod skončil s aktívnym saldom 3 609 mil. eur. Záporné saldo agropotravinárskeho obchodu síce medziročne kleslo, zvýšil sa totiž podiel agropotravinárskeho sektora na celkovom vývoze, ale aj na celkovom dovoze zahraničného obchodu SR. Tento vývoj bol dôsledok stagnácie potravinárstva v ekonomike SR a pokračovaním útlmu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby s nepriaznivým dosahom na celkový ekonomický a sociálny prínos týchto odvetví. Žijeme teda z dovozu, a to konečnom dôsledku čoraz viac znamená každoročné znižovanie potravinovej sebestačnosti.
Úroveň výnosov v potravinárstve a v pôdohospodárstve oproti predchádzajúcemu roku klesla v priemere o štrnásť percent. Spôsobila to nielen nižšia produkcia najmä komodít rastlinnej výroby, ale aj pokračujúci dovoz komodít živočíšneho pôvodu, a to nielen doplnkových sortimentov, ale i takých produktov, ktoré sú slovenskí poľnohospodári schopní vyrobiť. Dovozom hotových potravinárskych výrobkov a zvyšujúcim sa vývozom prvotných poľnohospodárskych surovín sa oslabuje najmä živočíšna výroba, čo prispieva k poklesu zamestnanosti a zníženiu podielu domácej produkcie na slovenskom trhu. Smutné je, že nebol problém vyrábať a predávať, to boli schopní poľnohospodári kedykoľvek podľa prípadných požiadaviek. Nedokázali však zvládnuť problémy s umiestnením svojej produkcie na domácom trhu.
■ ODSTRČENÝ A UKRIVDENÝ
Tak sa musí v Únii cítiť slovenský poľnohospodár. Toto tvrdenie podporujú nasledovné fakty. Rozhodujúcim finančným zdrojom na prevádzku podnikov boli totiž podpory. Zo zdrojov EÚ bol stanovený limit na priame podpory vo výške deväťdesiat percent priemeru „starých“ krajín EÚ. Tieto prostriedky bolo možné ešte zvýšiť z národných zdrojov národnou vyrovnávacou platbou do výšky desať percent. V rozpočte SR bolo však na národnú vyrovnávaciu platbu schválených iba 4,5 percenta prostriedkov z limitu desať percent, tým teda celková úroveň priamych platieb u nás aj v roku 2012 ostala pod priemerom platieb starých členských krajín Únie. Nuž, a to negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov na európskom trhu.
Vo všetkých krajoch Slovenska, okrem Košického, sa výsledok hospodárenia znížil, v lepšom prípade stagnoval na úrovni predchádzajúceho roka. Stratu vykázali tri kraje – Bratislavský, Trenčiansky a Žilinský. Najvyšší medziročný schodok v Bratislavskom kraji, čo nemusí byť spôsobené podnikmi v tomto kraji, ale daňovou alokáciou vlastníkov poľnohospodárskych podnikov hospodáriacich mimo územia kraja. Najvyššiu úroveň hospodárenia dosiahli Nitriansky a Košický kraj. Pod úrovňou celoslovenského priemeru sa teda pohybovala väčšina krajov. Paradoxné je, že výroba medziročne klesla v krajoch s lepšími prírodnými podmienkami. V krajoch východného Slovenska sa výroba naopak zvýšila. V Košickom kraji sa takmer o dvadsať percent zvýšila aj produktivita práce.
■ HOSPODÁRENIE NA DLH
Celková zadlženosť majetku v poľnohospodárstve sa medziročne zvýšila na úroveň 44,4 percenta, a to je hrozivo varovné číslo. Na záruky úverov boli aj v roku 2012 rozhodujúce priame platby z EÚ, ktoré boli garanciou krátkodobých preklenovacích prevádzkových úverov poskytnutých komerčnými bankami. Komerčné banky vyžadovali od poľnohospodárskych podnikov garancie splátok úverov z priamych platieb bez adekvátneho úrokového zvýhodnenia. Úrokové zvýhodnenie úverov by totiž aspoň čiastočne znížilo nákladovú náročnosť úverov a zlepšilo finančnú situáciu podnikov, keďže aj v roku 2012 sa v nedostatočnej hotovostnej likvidite nachádzali aj prosperujúce podniky s diverzifikovanými podnikateľskými aktivitami. Zaujímavé je, že napríklad poľnohospodárska pôda je v súčasnosti málo prijateľnou garanciou pri poskytnutí úverov, údajne pre jej rozdrobenosť a neusporiadané vlastnícke vzťahy.