Literárny Kežmarok má šesťdesiat rokov
Martin JADRANSKÝ ‒ Foto: autor
Matica slovenská od začiatku svojej existencie stojí pri pôvodnej slovenskej kultúre. Vrátane literatúry, pravdaže, ku ktorej patria aj literárne prehliadky, festivaly, súťaže. Pred pár dňami najstaršia takáto – Literárny Kežmarok – aktívne oslávila šesťdesiatku.
Je to tak – najstaršia slovenská literárna súťaž Literárny Kežmarok má za sebou šesť desiatok rokov života. Aj vďaka dlhoročnej spolupráci s Maticou slovenskou, ktorá sa logicky zapája do jeho života.
■ ŽIVÉ SPOMIENKY
Ako spomína dlhoročná spoluorganizátorka a výrazná literárna osobnosť mesta, literárna historička a spisovateľka Nora Baráthová: „Žiaľ, som už jediná žijúca z partie, ktorá bola aktívna pri všetkých Literárnych Kežmarkoch. Ako sa to všetko začalo? Myšlienka sprístupniť slovenskú literárnu minulosť mesta Kežmarok pre širokú verejnosť uzrela svetlo sveta v profesorskom kolektíve slovenčinárov Strednej všeobecnovzdelávacej školy (dnes gymnázium) v Kežmarku, k realizácii však mohlo dôjsť až vtedy, keď sa myšlienky ujal Mestský národný výbor, ktorý mohol zabezpečiť finančné krytie akcie. Pridalo sa aj kežmarské múzeum, mestská osvetová beseda a knižnica, ONV v Poprade, odtiaľ aj ďalšie kultúrne inštitúcie, Zväz slovenských spisovateľov, Matica slovenská, Slovenská národná knižnica, Osvetový ústav v Bratislave atď.
Podnetom na vznik literárnych slávností bolo sté výročie štúdií najväčšieho slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Navrhovalo sa nielen dôstojne osláviť storočnicu štúdií Hviezdoslava, ale aj pomenovať školu po ňom (to sa však zrealizovalo až v roku 1969). Zo začiatku nešlo o veľa, išlo o akciu, ktorá pôvodne nemala mať mimookresný dosah… Málokto by si bol myslel, že o tri roky bude kežmarská literárna akcia celoslovenskou, neskôr dokonca medzinárodnou! Plánované podujatie, ktoré sa uskutočnilo v novembri 1966, sa nazvalo Hviezdoslavovým Kežmarkom…
Po vydarenom podujatí sa vynorila otázka: budeme v tomto pokračovať? Ak áno, akým spôsobom? Jedno bolo však isté – dobre začaté podujatie sa nemohlo ďalej menovať Hviezdoslavovým Kežmarkom. Mohlo sa mýliť s Hviezdoslavovým Kubínom a navyše sa stále nemohlo venovať len Hviezdoslavovi. A tak sa od druhého ročníka začal používať názov Literárny Kežmarok. Podľa navrhnutej koncepcie sa mal postupne venovať všetkým slovenským osobnostiam, ktoré na kežmarskom lýceu pôsobili alebo študovali… V priebehu desiatok rokov sa na súťaži zúčastnilo takmer päťdesiattisíc autorov… a keďže nie je známy celkový počet prác, domnievame sa, že ich môže byť okolo stošesťdesiattisíc, ak nie viac.“
■ INŠPIRATÍVNY ROČNÍK
Práve skončený ročník bol opäť inšpiratívny a nechýbal mu ani vzdelávací rozmer. Program bol rozdelený do dvoch dní – do štvrtka 2. a piatka 3. októbra. Prvý deň sa začal v Drevenom artikulárnom kostole, kde po kultúrnom programe zazneli popri iných prajné slová z radnice od zástupcu primátora Jozefa Matiju, ktorý tlmočil pozdrav primátora mesta: „Tu sa otvára priestor pre dialóg, v ktorom sa spája minulosť s prítomnosťou, skúsenosť s nadšením a tradícia s novými pohľadmi. Kežmarok má výnimočné postavenie v dejinách slovenskej kultúry…“
Každý z ročníkov organizátori venujú aj udalosti a či osobnosti. Za všetkých spomenieme aspoň Pavla Országha Hviezdoslava (s jeho menom boli spojené aj prvé „kroky“ podujatia v začiatkoch), Martina Rázusa, Jána Chalupku, Ivana Stodolu, Sama Chalupku, Pavla Jozefa Šafárika, Jonáša Záborského, Janka Jesenského, Martina Kukučína… Vždy tento rozmer napĺňa odborný seminár, prednáška, beseda, výstava. Igor Válek tentoraz v historických priestoroch lýcea prednášal o spisovateľovi, advokátovi a verejne činnom mužovi (začas aj predsedovi MS) Jankovi Jesenskom, ktorý svoj literárny talent začal rozvíjať práve ako študent tohto lýcea. Obohatením boli divadelné predstavenia Keď stromy spievajú a Stratená kára alebo Kukučin-čin, veselohra podľa poviedky Martina Kukučina Rysavá jalovica. Autorské zázemie potvrdili besedy s Veronikou Homolovou Tóthovou, autorkou úspešných kníh, napríklad Mengeleho dievča a či mama milovala Gabčíka.
■ FINÁLE V ISKRE
Pomyselnou chrbtovou kosťou Literárneho Kežmarku je od jeho vzniku literárna súťaž a „javy“ s ňou súvisiace. Aj v tomto roku v knižnici besedovali členovia odborných porôt so súťažiacimi. Spisovatelia hovorili o písaní, dôležitosti čítania, spomínali kolegov od pera, zážitky… Rozoberali práce v jednotlivých súťažných kategóriách. Na rad prišiel jeden z najočakávanejších programov – vyhlásenie v kine Iskra. Obecenstvo, zložené zo súťažiacich a z ich sprievodu, hostí a organizačného tímu, sledovalo čítanie ukážok, Všetci však čakali najmä na vyhlásenie výsledkov. Súťaž aj tentoraz zaznamenala veľký záujem (najmä) medzi začínajúcimi adeptami literárneho slova. Z celkových 466 prác od 188 autorov vzišli víťazi i držitelia čestných uznaní.
Uvádzame aspoň mená víťazov. I. kategória (2. – 5. ročník ZŠ): poézia – Olívia Žilová, ZUŠ J. Melkoviča v Starej Ľubovni; próza – Ester Zajacová, ZŠ Jána Švermu v Humennom. II. kategória (6. – 9. ročník ZŠ, prima – kvarta 8-ročných gymnázií): poézia – Dominik F. Bartoník, Školy na konci světa, ZŠ Březová (ČR); próza – Lenka Sopková, ZŠ Jána Švermu v Humennom. III. kategória (stredné školy, kvinta – oktáva 8-ročných gymnázií): poézia – Daniela Adamovičová, ZUŠ J. Melkoviča v Starej Ľubovni; próza Eva Onderišinová, Gymnázium v Snine. IV. kategória (dospelí od 20 rokov): poézia – Mária Rajtarová, Banská Bystrica; próza – Barbecana Liberi, Prešov.
