SLOVO O SLOVENSKU
Ivan BROŽÍK
Mravnosť nadovšetko je názov filmovej komédie legendárneho česko-slovenského režiséra Martina Friča z roku 1937, ktorou parodoval malomeštiacke maniere. Už vtedy sa otázky mravnosti a jej dodržiavania pretláčali do popredia spoločenského záujmu. My teraz však na samotnú mravnosť ako na základný atribút demokratickej spoločnosti zabúdame. Prezident susednej Českej republiky Miloš Zeman svojho času verejne vyslovil ako jeden zo svojich viacerých, podobne štipľavých a adresných bonmotov aj nasledujúcu myšlienku: „Existujúci počet korýt nemôže uspokojiť počet prasiat, ku korytám sa tlačiacich.“ Na Slovensku prežívame nájazd novej vlny „korytárov“.
Ku korytám sa tlačia prednovembroví zväzáci, vtedy nádejné budúce nomenklatúrne kádre, kandidáti na členstvo vo vtedy Komunistickej strane Slovenska. Vystriedali generáciu postboľševikov, ktorým sa tu u nás po „zamatovej“ mimoriadne darilo ako – nuž, tým tvorom v žite celých uplynulých dvadsať rokov. Bez ohľadu na to, aké stranícke krytie si zvolili či priam iniciatívne vytvorili. Stačí sa pozrieť, ako a kým sú obsadzované lukratívne posty či už doma alebo v zahraničí. Ak sme si na Slovensku mysleli, že predsa len raz nastane čas demokracie a že príroda sama vytriedi tú špinu, ktorú nám sem neustále navieval závan rokov rozvinutého socializmu, mýlili sme sa. Prišla druhá vlna, niekdajší nádejný dorast. Mnohí už ani nevedia, že slovami „nádejný dorast“ boli opisovaní tí, ktorí napriek mladému, neraz ešte adolescentnému veku vykonávali značnú politickú nadprácu. Napríklad aj takú, že z pozície moci funkcie v celozávodnom výbore SZM – pre novú generáciu Socialistického zväzu mládeže – zakázali pod hrozbou pracovnoprávnych sankcií svojim stranícky neangažovaným kolegom angažovať sa v novembrových dňoch roku 1989 v zápase za demokraciu a doteraz iba vysnívanú slobodu. Už sme si zvykli, že ich dnešný výsmech nám všetkým do tváre nás ani len nezamrzí? Slovensko potrebuje oslobodenie a nielen spomínať na to z roku 1945. A Slovensko potrebuje ako soľ mravnosť. Pretože len mravnosť je nadovšetko. Nie náhodou žijeme dobu nemravnosti.