Ján SMOLEC
Ľudovít Štúr pred 150 rokmi v Slovenských národných novinách riešil otázku: Čo s novinami našimi? A našiel na ňu odpoveď. Treba do nich písať pravdu. V socialistickej ére noviny nemali byť iba pasívnym zrkadlom verejnej mienky, ale mali ju aj formovať. Kritizovať sa mohlo, ale iba potiaľ, pokiaľ to neohrozuje budovanie socializmu. A tak sa v päťdesiatych rokoch mlčalo, keď ľudí posielali pod šibenice za iný politický názor. Noviny presviedčali čitateľov, že tresty smrti sú zaslúžené. Proti tejto žurnalistickej servilnosti a zvrátenosti sa vzopreli slovenskí novinári na svojom zjazde v roku 1963. Okrem iných novinárskych osobností, kruté a nezákonné represálie predovšetkým proti buržoáznemu nacionalizmu odsúdil aj redaktor Kultúrneho života Roman Kaliský, ktorý sa v týchto dňoch dožíva deväťdesiat rokov.
Spomínaný novinársky zjazd prispel k tomu, že časť slovenských novinárov prispela k dôkladnému odhaleniu veľkých tragédií ku ktorým v päťdesiatych rokoch minulého storočia došlo. Vyvrcholilo to až do zápasu o socializmus s ľudskou tvárou, ktorý však zastavila polmiliónová okupačná armáda. Dogmatickí komunisti „normalizovali“ spoločnosť. Roman Kaliský musel vymeniť novinárske pero za murársku kelňu. Spolu s ním normalizátori vyhodili z redakcií ďalších 365 slovenských novinárov. Po dvadsaťročnom dištanci sa Kaliský vrátil do slovenskej žurnalistiky s cieľom pomôcť slovenskému národu dosiahnuť samostatnosť. Stretli sme sa v Klube novinárov Za pravdivý obraz Slovenska a po získaní slovenskej samostatnosti sme na istý čas zakotvili v denníku REPUBLIKA. Tam sme opäť nastolili Štúrovú otázku Čo s novinami našimi? Slovenskú žurnalistiku opantával bulvár a antislovenské tendencie. My sme si predsavzali novinársky pomôcť vybudovať slovenskú štátnosť. Roman Kaliský ju novinársky tak aktívne podporoval, že pri prvej voľbe prezidenta sa ocitol medzi kandidátmi. Žiaľ, politickí lídri dávali a doteraz dávajú prednosť iba kandidátom v straníckych tričkách.
Statočnému, národne orientovanému novinárovi Romanovi Kaliskému, pripime kalíškom Karpatského brandy na zdravie, úprimne mu poďakujme za všetko, čo urobil pre Slovensko a zaželajme mu, aby sa dožil v zdraví a spokojnosti stovky.