SLOVO O SLOVENSKU - dúhoví v akcii
Maroš SMOLEC
šéfredaktor
Na základnej škole som patril medzi najnižších v triede. Ak som sa chcel presadiť, musel som o to viac kričať. Tak je to aj s našimi menšinami. Páči sa im kričať. Kritizujú vládu a ocitajú sa vo svetlách kamier. Za posledných dvadsať rokov vykrikovala maďarská menšina. Vraj, ako sa im na Slovensku ťažko žije. Pritom školy, omše aj názvy obcí majú v materinskom jazyku. Ich politici nám dokonca vládli. Dvakrát. Maďari majú u nás rovnaké práva ako akokoľvek iná národnostná menšina členského štátu Európskej únie, ak nie väčšie.
Ak väčšina dovolí, prečo nepýtať viac... Týmto heslom sa najnovšie riadi sexuálna menšina. Na Slovensku ich nikto neprenasleduje, nikto nepozerá do súkromia ich spální. Im to ale nestačí. Začínajú kričať. V Bratislave sa konal už štvrtý ročník tzv. dúhového sprievodu za práva homosexuálov. Došla ich len hŕstka. Polícia ich chránila, pár politikov zamávalo do kamier. Kabinet však ešte predtým zriadil komisiu pre riešenie ich práv. Aktuálne pripravuje pre nich stratégiu. Ozvala sa matičiarka Eva Kristínová. Úspešne. Jej výstrahu pred ústupkami voči homosexuálom podpísalo už vyše tri tisíc signatárov. To bola prvá odpoveď.
Môj priateľ povedal: Homosexuáli mi nevadia, pokiaľ ma nechytia za koleno. Pomyselnú hranicu sexuálna menšina prekročila. Nielen že sa každoročne teatrálne predvádza v bratislavských uliciach, začala konať i strategicky. Žiada to, čo naštrbuje i európske hodnotové zásady rodiny a spoločenstva – napríklad aj možnosť manželstva, adopcie dieťaťa, či sexuálnu výchovu v útlom veku dieťaťa s poukázaním na možnosť, že princ miluje princa.
Druhou odpoveďou pre nich bol Pochod za život v Košiciach. V uliciach východoslovenskej metropole sa strelo šesťdesiattisíc ľudí. Nevykrikovali, nepredvádzali sa. Pochod neprehliadli ani médiá. Bola to najmasovejšia demonštrácia od čias Nežnej revolúcie. Bol to aj odkaz vláde o koho sa má starať. Či o 4-percentných krikľúnov alebo štátotvornú väčšinu.