V politike je akýmsi nepísaným pravidlom, že jej aktéri i občania si počas letných mesiacov od nej oddýchnu. Hovorí sa tomu aj „uhorková sezóna“, lebo novinári nemajú o čom písať. Na Slovensku to posledné roky neplatí. Politika skutočne zamorila spoločenské ovzdušie, ako sa hovorí „24/7“, na dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni.
Na začiatku júla sme mali na Slovensku referendum. Mnohí z nás si to ani nevšimli. Kampaň vyhlasovateľov bola takmer nulová. Bolo desiate v poradí od vzniku štátu. Účasť dosiahla len 16,13 percenta. Môžeme ju považovať za najnižšiu, ak neberieme do úvahy zmarené referendum z roka 1997 o vstupe Slovenska do NATO a priamej voľbe prezidenta. Mimoparlamentná strana exmatovičovcov pod vedením Jaroslava Naďa vyzbierala vyše 350-tisíc podpisov na konanie plebiscitu. Od začiatku bolo zrejmé, že to bude najdrahšia kampaň pre politickú stranu v histórii novodobej demokracie. Postavili aj otázku, či môžu občania všeobecným hlasovaním skrátiť volebné obdobie parlamentu – čo už Ústavný súd SR v minulosti označil za neústavné. Peter Pelegrini teda vyhlásil otázky len o doživotnej rente premiéra (napríklad Roberta Fica) a obnovení špeciálnych vyšetrovacích orgánov.
Neplatné referendum stálo celkovo 12,4 milióna eur, čo je 17,8 eura na jedného hlasujúceho občana. Skutočne drahý špás pre voličov politických strán Demokrati (vyhlasovatelia) a Progresívneho Slovenska, ktoré verejne plebiscit podporovalo a vyzývalo svojich priaznivcov na aktívnu účasť. Nevedno, či opozičné strany považujú účasť na hlasovaní za úspech alebo zdvihnutý prst. V prieskumoch verejnej mienky dosahujú súčet preferencii až dvadsaťpäť percent. A účasť niečo vyše šestnásť percent ich isto nepotešila. Veď aj samotný Naď hovoril, že referendum bude prvým krokom k porážke Fica. Evidentne nevyšiel.
Jedno pozitívum však nízka účasť na plebiscite obsahuje. Slovenský volič nie je naivný. Nenaskočí na lep politikárčeniu. Radšej sa venoval rodine, športu, kultúre či už na Levočskej púti, folklórnom festivale vo Východnej, spomienke na príchod Cyrila a Metoda v Nitre, alebo len tak oddychoval v kruhu najbližších. Referendum je ústavný inštitút občanov vyriešiť závažný celospoločenský problém, a nie čiastkové stranícke problémy, ako sú renta či špeciálna prokuratúra. To môžu Demokrati s progresívcami zmeniť jednoduchým zákonom v parlamente. Nato by však museli vyhrať parlamentné voľby…
Text: Maroš SMOLEC, šéfredaktor – Foto: Internet
