Ján ČOMAJKeď tieto noviny nedávno uverejnili malý informatívny článok o Slovenských pohľadoch, priznám sa, bolo mi pri jeho čítaní smutno. Najstarší európsky časopis pre literatúru, umenie, vedu a spoločnosť (vychádza od roku 1846!) má v slobodnom a samostatnom štáte Slovákov náklad – ak odrátame prirodzenú návratnosť, autorské a archívne výtlačky – osemsto kusov.
Drahoslav MACHALA Prvý prezident druhej Slovenskej republiky Michal Kováč sa do novodobej histórie Slovenska zapísal zaujímavým spôsobom. Pohyboval som sa v rokoch 1990 – 1992 medzi vlasteneckými spolkami a spomínam si na jeho skvelý verejný prejav na Námestí SNP, ktorý predniesol 19. 9. 1991. Krátko po desaťtisícovom zhromaždení iniciatívy Za zvrchované Slovensko.
Emil SEMANCOVyblafnúť na niekoho otázku, čo opúšťa nachmelený krčmu alebo na lavičke v parku si práve dopriava na slniečku dúšok čuča, už dopredu vylučuje od osloveného dajakú duchaplnosť alebo presvedčivý intelektuálny výkon. Navyše ak respondent aj svojím vzhľadom a zjavnými psychomotorickými dispozíciami dopredu signalizuje, že anketa pre neho dopadne nelichotivo, groteskne či znevažujúco.
Eva ZELENAYOVÁVýznamné historické výročia vždy jasne ukážu deliacu čiaru medzi obyvateľstvom. Typickým príkladom môže byť 29. august 1944 a 14. marec 1939. Zjednodušene povedané, kým k SNP inklinujú internacionalisti a ateisti, k výročiu vzniku prvej Slovenskej republiky kresťanskí národovci. Ktoré spoločenstvo má navrch, dokazuje zloženie najvplyvnejšej mienkotvornej mimovládnej organizácie – Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Na jeho čele je Grigorij Mesežnikov, bývalý občan Sovietskeho zväzu a pracovník Ústavu marxizmu-leninizmu...
Lenin vraj kedysi brzdil nadšencov, aby nevytrhávali koľajnice len preto, že ich stavali kapitalisti. My sme boli po novembri podobní – rušili sme aj tie poľnohospodárske družstvá, ktoré sa po rokoch biedy pozviechali, desaťročia dobre fungovali, ale zakladali ich komunisti, takže sme ich museli vytrhať aj s koreňmi. Dnes kedysi sebestačná krajina polovicu potravín dováža. Tak sme rušili aj mnohé zákony, ktoré mali zmysel – a potrebovali sme na to dvadsať rokov, aby sme si chybu uvedomili. Aspoň že tak!
V novinách, ktoré vychádzajú na Slovensku a po slovensky, teraz, keď oslavujeme dvadsiate výročie našej národnej a štátnej samostatnosti, teda v týchto novinách ronili najmä slzy za Československom a hanobili Slovensko. Štát osočovali tí, ktorí sa o nej nezaslúžili, ba naopak, ktorí proti nemu brojili. Tiež ich novinárski benjamínovia, ktorí mali v čase vzniku Slovenskej republiky 13 rokov ale dokázali hodnotiť vtedajší politický režim. Len hanobili... A to na rozmanitý spôsob, akoby nenápadne, rafinovane, ale perfídne dôsledne.
Drahoslav MACHALARuský patriot a spisovateľ Alexander Solženicyn dostal Nobelovu cenu aj zásluhou slovenského novinára Pavla Lička. Rozprával mi, ako vyniesol román Rakovina z Ruska a na Zochovej chate ho v januári 1969 odovzdal anglickému novinárovi Bethellovi, ktorý zariadil anglický preklad.
Od jari 1994 sa v Smene na nedeľu schyľovalo ku kolektívnej výpovedi redaktorov. Bol to protest proti šikanovaniu za „zlú orientáciu nášho týždenníka“. Týmito slovami totiž na „plaňorkách“ odôvodňoval tendenčné hodnotenia, ústrky a pokuty „reportérom“ vtedajší šéfredaktor denníka, ktorému sme podľa rodiska medzi sebou vraveli Važťan Zašťan alebo podľa štice Strapko.
Ivan BROŽÍKZa ničnerobenie sa v Európskej únii platí a dobre. Svoje o tom vedia poctiví gazdovia na farmách. Dotačná politika Bruselu v kapitole pôdohospodárstvo je totiž priam rozprávková. Nadelí tomu, kto, ako na slávnom obraze hostiny Hieronyma Boscha, nemusí nič robiť, iba „byť pri tom“. Napríklad také kúzelné čosi, skrývajúce sa pod skratkou TPP. Ide o trvale trávnaté porasty...
Ján ČOMAJCivilizačné tempo, rodová rovnosť, ale najmä finančná situácia v rodinách vedú k potrebe, aby bola žena zamestnaná, len čo sa jej skončí nárok na materské voľno. Rozpočet domácnosti jej obyčajne nedovolí ani zamestnať sa na skrátený úväzok, aj keby v blízkosti prípadne taká možnosť bola.