SLOVO O SLOVENSKU

Drahoslav MACHALA

Môj starý priateľ americký spisovateľ Ernest Hemingway napísal nádhernú sentenciu, že svet je krásne miesto a stojí za to na ňom žiť. Ja dodávam, že ak je svet krásne miesto, Slovensko je to pravé miesto pre život. Mám doma v Zemianskom Podhradí matičný preukaz môjho otca Štefana Machalu z čias prvej ČSR. Nedávno som nad ním sedel a rozmýšľal, či by som svojho otca mohol nazvať vlastencom. A keď som si premietol jeho život z rokov 1944 – 1945, keď pomáhal partizánom oddielu Hurban kapitána Miloša Uhra, v ktorom bojovala aj sedemnásťročná Evička Kristinová, pochopil som, že vlastencom bol.

SLOVO O SLOVENSKU

Maroš SMOLEC, šéfredaktor

Matica slovenská vznikla pred sto päťdesiatimi rokmi, keď sa náš národ prebúdzal. Napriek silnému intelektuálnemu potenciálu predmatičných generácií bernolákovcov i štúrovcov bolo potrebné pozdvihnúť i slovenský pospolitý ľud. Kultúrne, národne, spoločensky i ekonomicky. Matica túto úlohu plnila svedomite. Po dvanástich rokoch ju preto uhorská štátna moc v roku 1875 násilne zatvorila. Obnovila sa až tesne po prvej svetovej vojne v roku 1919. Opäť aktívne rozvíjala svoju národno-obrodzovaciu činnosť. Aj jej zásluhou sa pred sedemdesiatimi piatimi rokmi podarilo Slovákom vyhlásiť slovenskú autonómiu. Počas prvej Slovenskej republiky jej činnosť gradovala. Matiční činovníci podporovali štátnosť, čo im následne protagonisti komunistického Československa nevedeli odpustiť. Jej vplyv bol obrovský. Ešte v roku 1946 registrovala stotisíc členov. Potom nasledoval mierny útlm vplyvu i ataky totality na jej podstatu. Napriek tomu sa nevzdala. Prežila aj nevyberaný finančný útok jednej z pravicových, už tzv. demokratických vlád. Jej cesta bola tŕnistá, ale je tu!

SLOVO O SLOVENSKU

Ján ČOMAJ

Kde to, preboha, žijem? Kto nám tu vládne? Čo sú to za ľudia, čo vtrhli do snemovne? Takto som sa nedávno pýtal sledujúc, čo sa to v parlamente deje. A nebyť dvadsaťročnej skúsenosti z podobných prenosov ani by som neuveril, že je to prenos z rokovania slovenských poslancov. Slovo parlament je z latinského parlare, hovoriť, dalo by sa teda voľne preložiť ako hovorňa, mne sa však v tej chvíli zdalo, že vzniklo skôr zo slova paria – vydedenec, chudák, niktoš.

Slovo o Slovensku

Emil SEMANCO

Keď treba zachrániť Čučoriedkovo v lúčnej lige, jeho funkcionárski mravčekovia vyberú z klubovej kasy pod vyvráteným pňom posledné zlatinky a pošlú do Jahôdkova, kde hrajú najbližší zápas, prešibaného lišiaka. Vytypuje niekoľkých syslíkov, nasype zrno a tí sa potom počas zápasu správajú, akoby boli postihnutí vlčou tmou. Netrafia bránku ani z penalty, ani z malého vápna. Strieľajú pánubohu do oblakov! A strieľajú si aj z fanúšikov... Teda z diviakov – tej tupej zveri, čo ešte chodí do hľadiska...

Tak by sa mohla začínať novodobá bájka. Lenže odkedy je bejby kompjuterový boom, bájkam neveria ani decká, a radšej ako na postupovými aférami a nezdarmi sprofanovaný football vyškierajú sa na facebooku... Posledný, kto prišiel s futbalovou rozprávkou, bol Vladimír W., ktorý sa bil do pŕs na obrazovkách pred zrakmi miliónov divákov vtedajšej STV, ako vyvráti z koreňov korupciu v slovenskom futbale. Vzápätí však detsky naivne vyvracal obvinenie, že robil registračné čachre, prestupové priestupky a iné zlatokopecké práce za debničku jonatánok a pár litrov rampáša...

SLOVO O SLOVENSKU - dúhoví v akcii

Maroš SMOLEC

šéfredaktor

Na základnej škole som patril medzi najnižších v triede. Ak som sa chcel presadiť, musel som o to viac kričať. Tak je to aj s našimi menšinami. Páči sa im kričať. Kritizujú vládu a ocitajú sa vo svetlách kamier. Za posledných dvadsať rokov vykrikovala maďarská menšina. Vraj, ako sa im na Slovensku ťažko žije. Pritom školy, omše aj  názvy obcí majú v materinskom jazyku. Ich politici nám dokonca vládli. Dvakrát. Maďari majú u nás rovnaké práva ako akokoľvek iná národnostná menšina členského štátu Európskej únie, ak nie väčšie.

SLOVO O SLOVENSKU

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Cesty sú spojnice. Nespájajú len dva body, teda východiskový a cieľový, spájajú všetko. Mestá, obce, podniky, ľudí. Myslím v tomto prípade cesty pozemné. Je celkom jedno, či sú to komunikácie obecné, mestské, krajské alebo štátne. Dôležité je, že niekto ich využíva a niekto aj spravuje. Ten, kto ich využíva, za to i platí. Ten, kto ich má spravovať, berie peniaze. Cesty vedú z jedného bodu do druhého, peniaze idú z jednej kasy do druhej.

SLOVO O SLOVENSKU

Dušan D. KERNÝ

Vo Švajčiarsku s okamžitou platnosťou odstúpil jeden z najplnokrvnejších nielen miestnych, ale aj európskych bankárov. Dôvod: samovražda jeho najbližšieho spolupracovníka, vyše päťdesiatročného skúseného švajčiarskeho finančníka. Dôvodom neboli finančné nezrovnalosti ani úspešná finančná stratégia – ale metódy a tlak, ako sa to dosahovalo. Aspoň tak vykladá rozlúčkový list rodina. Ešte to bude dlho téma...

Ako sa to však týka nás Slovákov? Samotný prípad ani nie, ale diskusia, ktorú v Európe a v zámorí vyvolal o hraniciach takrečeno bankovej brutality a krvilačnosti, neúnosnosti vnútorných postupov bankovníctva liberalizovaného kapitalizmu a terajšej podoby finančného kapitalizmu. Inými slovami – vyvolalo to diskusiu, či metódy bankového sveta už nepresiahli každú únosnú hranicu. A týmto je diskusia zaujímavá aj pre nás.

SLOVO O SLOVENSKU

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Keď je svet opäť na hrane či vari už za hranou znamenajúcou pád do priepasti pekelného ohňa, bolo by priam donkichotské pripomínať, že kriticky zmýšľajúci ľudia sa vojnovému konfliktu nemôžu iba pasívne prizerať. Vojna v priamom prenose síce vyzerá v televízii ako hlúpa počítačová hra bez skutočných následkov, ale je to inak. Dotýka sa to každého. Žiaľ! Svetová vojna sa deje nepretržite. Hynú v nej živí ľudia. Nikto nie je a nebude izolovaný od besnenia vyvolaného bezbrehou túžbou upírov po čo najväčších ziskoch pre rôznorodé mocenské zoskupenia. „Humanitárne bombardovanie“ nie je len „niečo podobné“ ako vražedné besnenie šialeného sériového vraha bez dôvodu. Je to priam to isté, lenže sa deje v oveľa vyšších parametroch pod zámienkou ochrany ľudských práv. Vraždiť ľudí s tým, že je to vlastne pre ich dobro, to dokáže každá cynická neľudská mašinéria. Po „humanitárnom bombardovaní“ prichádza spravidla humanitárna pomoc. Pomáhajú aj platení vojaci v uniformách. Čo jedna uniforma zničí, druhá má obnovovať.

SLOVO O SLOVENSKU

Dušan MIKOLAJ

Voda sa skloňovala v horúcich letných týždňoch predovšetkým ako zdroj osvieženia. Jeden z kandidátov na post prezidenta Slovenskej republiky sa však obracia na najvyšších predstaviteľov štátu s naliehavou výzvou, aby sme vodu vnímali ako strategickú surovinu. Ak sme na začiatku deväťdesiatych rokov uplynulého storočia za kubický meter platili necelú korunu (teda 10 centov), privatizačné subjekty a vodárenské spoločnosti už posunuli jej cenu v priemere na 2,4 eura. Keďže novodobým podnikateľom sa celoplošne nedarí ceny znižovať, môžeme očakávať, že porastú aj pri „vodnom a stočnom“.

SLOVO O SLOVENSKU

Milan POLÁK

 Bez snahy akokoľvek obhajovať režim, s ktorým sme sa po roku 1989 rozlúčili, jedna oblasť verejného a spoločenského života – kultúra – mala vytvorené pomerne priaznivé podmienky a mala relatívne štedrú podporu. Zaiste, musela zavše odvádzať vtedajšiemu režimu aj daň v podobe ideologizovania niektorých kultúrnych prejavov. Napriek tomu vznikol veľký počet nesporných pôvodných umeleckých diel, prostredníctvom ktorých sme sa stali kompatibilní s okolitým vyspelým svetom.