SLOVO O SLOVENSKUNeraz je všetko naopak. Trebárs jeseň 2013 takmer plynne prechádza do jari 2014; zima vlastne – aspoň do chvíle, keď píšem tieto riadky – nijaká nebola. Zima je naruby. Doslova. A v podstate sme mnohí spokojní – účty za vykurovanie budú zrejme menšie, na cestách a chodníkoch sa nám lepšie jazdí aj chodí...
SLOVO O SLOVENSKUPredseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška Rozhodnutím predsedu NR SR z 19. decembra 2013 o vyhlásení voľby prezidenta SR oficiálne oznámil termín konania voľby prezidenta Slovenskej republiky s tým, že prvé kolo voľby sa uskutoční 15. marca 2014. Ako sa budú môcť zapojiť do prezidentských volieb Slováci žijúci za hranicami vlasti? Nijako, ak budú v deň volieb v zahraničí. Voľby prezidenta SR sa mimo štátnych hraníc Slovenska v našich diplomatických misiách – na veľvyslanectvách či konzulátoch – neorganizujú. To znamená, že aj občania SR pôsobiaci v zahraničí môžu voliť prezidenta iba na území Slovenska, čo je predmetom nespokojnosti mnohých, ktorí svoje názory vyjadrujú najmä cez internet.
SLOVO O SLOVENSKU„Ani nebude dobre na svete, kým ruky, ktoré plnia náboje, nenavrátia sa ku plneniu fliaš. Prečo má tiecť krv? Nech tečú nápoje...,“ apeluje Ján Smrek v básni plnej (r)umu a napomína všetkých zbrojnošov a záškodníkov života, aby všade vo svete vybuchovali len zátky zo šampanského... Toto som si prial pri koncoročnom odratúvaní zvyšných dní dvetisíctrinásteho aj pri reklamných verbovačkách na zábavnú pyrotechniku úplne presvedčený predošlými predsilvestrovskými aj novoročnými úrazmi detvákov a iných jej odpaľovačov o zvrátenosti tohto spojenia. Vraj zábavná pyrotechnika! A tragédie, čo sa vzápätí stali v ďalekom Kábule aj v nemenej krvou poznačenom Volgograde, ma ešte viac uistili o potrebe mať sa na pozore, varovať pred akoukoľvek pyrotechnikou a pripomenúť tieto básnikove verše.
Naši dvaja (...) elitní výsadkári už nijaké narodeniny mať nebudú. Život im uprostred zrelosti pretrhli nálože a k všetkým tým otázkam o zmysle takýchto obetí sa pridružili zákonite ďalšie – za koho a za čo vlastne prelievame krv v Afganistane?
SLOVO O SLOVENSKUDohoreli adventné sviečky v zvestovaní narodenia Krista Pána a pred ním naši predkovia vítali vatrami a pochodňami pohanské božstvá zimných slnovratov od najstaršej praslovanskej pospolitosti. Zhasínajú teda jedny akoby historické i súčasné svetielka, aby zablikali nové iskričky vianočných a novoročných sviečkových stromčekových i prskavých plamienkov. Už stovky, ba tisícky rokov našich dejín a kultúry symbolizovali tieto malé ohníčky i veľké žiare vieru, svetlo, videnie i vedenie od svätýň vediem pohanov až po kresťanské chrámy. Kostol aj ako symbol cyrilo-metodského odkazu sa i dnes stáva tým miestom, kde sa už odnepamäti v slovenských reáliách prosí za lepšie blízke časy a za vzdialenejšie večné časy, lebo z časnosti je len maličký krôčik do večnosti či k zatrateniu.
SLOVO O SLOVENSKUDivákov jednej súkromnej televízie možno prekvapilo, že počas troch dní mohli trikrát zhliadnuť dokument o Alexandrovi Dubčekovi. Vystupovali v ňom hneď traja svedkovia, dnes autori matičných médií. Vo filme sa neraz spomínala Matica slovenská. Synovia pripomenuli, ako Alexander Dubček podporil Maticu, aká veľká udalosť to bola, keď prišiel do Martina na jej Prahou zakázané oslavy. Autori Slovenských národných novín – doc. Pavol Pollák a prof. Ivan Laluha – poskytli zo svojich archívov dokumentárne fotografie – dokumenty o Alexandrovi Dubčekovi. Jednoznačne vypovedali, akú úlohu hralo národné cítenie v Dubčekovom živote – nielen súkromnom, ale i politickom.
SLOVO O SLOVENSKUDiagnostika zdravotného stavu slovenčiny, ktorú nedávno v matičnom týždenníku publikoval univerzitný profesor Ábel Kráľ, je otrasným svedectvom o našom jazykovom lajdáctve, neúcte verejných činiteľov k jazyku, trestuhodnom ignorantstve pravidiel slovenčiny a jej výslovnosti v masmédiách, aj o úbohosti jazykovej kultúry hercov a hlásateľov, ktorí ešte donedávna boli nositeľmi ľubozvučnosti slovenčiny a ich výslovnosť bola často normou správnej slovenskej fonetiky. Je len malým ospravedlnením, že strata úcty k jazyku je dôsledkom všeobecného úpadku spoločnosti a stavu prevrátených hodnôt, keď na pomyselnom spoločenskom rebríčku stojí oveľa vyššie díler, agent, maklér ako učiteľ, konštruktér alebo projektant, keď má neporovnateľne viac slávy i peňazí prostoduchý televízny zabávač ako básnik, skladateľ alebo sochár.
Ľahostajnosť je rakovina ľudskej duše. Aj mňa trápi, že otec zakladateľ nepočúval, keď sme mu radili, ako by malo vyzerať správne usporiadanie Slovenska. Pre mňa, ktorý píšem Slovenskú vlastivedu, je najväčšou tragédiou rozdelenie historicky najstaršej Spišskej župy, ktorá mala už v 11. storočí aj Stolicu spišských kopijníkov. Neúcta k histórii a vôbec neúcta k vzdelanosti sa vždy vypomstí. Najviac ma však baví, ak motúzy Slovákom pod fúzy preťahujúci Vojtech Bugár odrazu v TA3 „narieka“ nad tým, že je na tri časti rozdelené Záhorie... Toho tak zaujíma Záhorie! Ide mu len o to, aby sa pri novom usporiadaní dosiahol jeho sen z Vízie 2016, teda autonómia.
SLOVO O SLOVENSKUVoľby do vyšších územných celkov, samosprávnych krajov, žúp – alebo akokoľvek túto regionálnu samosprávu nazveme – sú Slovákom tak vzdialené, že volebná účasť dlhodobo osciluje okolo 20 percent oprávnených voličov. Aj keď sú výsledky demokratické, neodzrkadľujú názor väčšiny národa. Tých dvadsať percent voličov sú kandidáti a ich rodinní príslušníci, členovia strán a občania, ktorým kandiduje známy alebo sused.
SLOVO O SLOVENSKUPrevratné vedecko-technické objavy 20. storočia posunuli svet ďalej než za predchádzajúce dve tisícročia. Dnešné vedomosti človeka smerujú k Big Bangu (Veľkému Tresku), ale čím sme k nemu bližšie, tým viac sa vzďaľujeme od svojej ľudskosti. Priam hrozivo visia nad nami biblické slová zakazujúce jesť zo stromu poznania. Žeby život na zemi bol tým pozemským rajom? Ktovie, máme však dosť indícií, aby sme nemuseli byť vyhnaní z raja.