Pri príležitosti narodenín Ľudovíta Štúra, v tomto roku je to už dvestodesiate výročie, si pripomíname každých desať rokov jeho pamiatku ako Rok Ľudovíta Štúra. Nebol jediný z rodiny, ktorý sa zapísal do histórie Slovenska. Rovnako významný národovec, aj keď menej známy verejnosti, bol jeho brat Janko Štúr (27. 9. 1827 ‒ 23. 9. 1905 ).
Slovenskí národní buditelia J. M. Hurban s M. M. Hodžom raz navštívili Samuela Štúra, jeho otca, evanjelického učiteľa v Uhrovci. Hurban v Rozpomienkach na Ľudovíta Štúra píše, ako Janko a Karolína, Ľudovítovi mladší súrodenci, „detičky roztomilé, len zďaleka dívali sa na nás, ktorí sme navštívili ten požehnaný dom školy uhrovskej“. Janko vyrastal v rodine, ktorá bola silne ovplyvnená národným hnutím. Základné vzdelanie dostal v evanjelickej škole u svojho otca, pravdepodobne sa popritom vyučil aj za súkenníka.
Po štúdiách na lýceách v Bratislave a Modre bol súdnym úradníkom vo viacerých mestách po celom Slovensku, najdlhšie v Trenčíne. Pripomínať si ho môžu v Žiline, Čadci, vo Fiľakove, Vrábľoch a v Bánovciach nad Bebravou, kde sa aj oženil. S manželkou Amáliou mali štyri deti. Najstaršia dcéra Gustava sa vydala za syna J. M. Hurbana Vladimíra, brata Svetozára Hurbana Vajanského.
Syn Ľudovít vyštudoval právo rovnako ako jeho brat Ján. Tieto vetvy rodiny sa pomaďarčili ‒ na rozdiel od jeho najmladšieho syna Karola Emila Štúra, signatára Martinskej deklarácie. V čase tuhej maďarizácie Janka Štúra preložili do Rábu (Győru), odtiaľ sa ako penzionovaný sudca vrátil do Trenčína. Tak ako jeho brat Ľudovít aj Janko bol činný nielen ako novinár a spisovateľ. Ako dôstojník slovenského vojska sa zúčastnil na všetkých troch slovenských dobrovoľníckych výpravách v rokoch 1848 – 1849.
Jeho novinárska činnosť sa začala v roku 1848, keď spolu s M. Dohnánym redigovali Slovenské národné noviny. Aj dnešné Slovenské národné noviny sú pokračovaním jeho diela. Okrem regionálnych správ a nekrológov písal i básne, články z histórie a zbieral ľudové povesti. Uverejňoval ich v Pešťbudínskych vedomostiach a Cirkevných listoch.
Príspevky mu zverejňovali aj v Orle, Sokole, Tatrane a ďalších novinách. Veľkým vzorom mu bol jeho brat Ľudovít. Cenné sú jeho spomienky na neho v diele Rozpomienky. Vážme si ho ako jedného z hrdinov národovcov, ktorí v temných dobách maďarizácie podržali slovenský národ a na ich základoch sme mohli vybudovať aj dnešný samostatný slovenský štát, uchovať a zveľaďovať slovenský jazyk a slovenskú kultúru.
Text a foto: (mčm)
