V Piešťanoch na vlakovej stanici práve rekonštruujú vonkajšie priestory. Ľudia vybiehajú z vlakov – medzi nimi aj ja – musíme prejsť okolo celej staničnej budovy, až napokon vychádzame rovno pred pohostinstvom Romanca. Aké výstižné a priliehavé pre zatuchnutú a zafajčenú izbietku s výčapom a regálmi na dobošky... Autobus na myjavské kopanice mi odchádza až o hodinu a pol – vstupujem teda do Romance a prečkávam dlhé chvíle pri priemernom pive.
Opúšťajúc azda najznámejšie kúpeľné mesto na Slovensku uvažujem, čím iným sa ešte Piešťany preslávili. Futbalom určite nie, hokej takisto nie je žiadna sláva, azda kultúra, umenie... – áno, z „Píščan“ je predsa „fenomén“ slovenského hip-hopu a šoubiznisu Patrik „Rytmus“ Vrbovský! A je tam ešte Domov Ivana Stodolu, teda miesto, kam chodievajú slovenskí spisovatelia na tvorivé pobyty. Nuž, kultúra rovná sa kultúra, umenie jedno ako umenie druhé...
Dopremýšľal som sa až do Vrbového. Dozvedám sa, že autobus do mojej cieľovej stanice nedorazí, lebo nenastúpilo dosť cestujúcich na to, aby tam pán šofér musel zachádzať. Bude treba premýšľať ďalej – tentoraz o tom ako čo najmenej blúdiť kopanicami a dostať sa do Jablonky pri Myjave ešte pred zotmením.
Spred bývalej židovskej synagógy (stále stojac vo Vrbovovom a fajčiac pred autobusom) telefonujem Viťovi – našťastie je trpezlivý a počká ma v Jablonke na dohodnutom mieste, hoc budem meškať aj tri hodiny. Už sa opäť hýbeme. V diaľke na horizonte sa popásajú krásne hnedé kone.