Lekársky precedens alebo príklady priťahujú, SNN 2012_1


AKO BOLO, ČO BOLO

Peter VALO

Peter VALO - štvorecVzbura lekárov sa skončila. „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.“ Tak možno charakterizovať sľuby predsedu parlamentu a predsedníčky vlády, ktoré dávali zástupcom protestujúcich lekárov. Po „vojne“ má vláda problém ako tie sľuby splniť. Podstatné je, že minister zdravotníctva, ktorý svojou aroganciou a nečinnosťou situáciu spôsobil, dostal od kohosi Krištáľové srdce. Vedenia niektorých nemocníc kričia, že nemajú kde vziať peniaze na platy, ktoré sľúbil minister. Najhlasnejšie tá zo Skalice, v ktorej pána Uhliarika krátkodobo zaškoľovali do nejakej riadiacej funkcie.

Zachráňme Gorily!, SNN 2012_1


POZNÁMKA
Ivan BROŽÍK

Ivan Brožík

Z našej slovenskej hmly sa  vynárajú nefilmové gorily, verejne tajné spisy o mocenskej svojvôli a korupcii na našom politickom Olympe. Zachráňme slovenské gorily, tajný spis Gorila a Gorila1. Zachráňme ich v mene záchrany našej demokracie. Lebo sa opäť kamsi stratia ako po roku 2005 a 2006.  Redakcia Slovenských národných novín získala dokument, ktorý sa v mnohom odlišuje od internetom a niektorými médiami prezentovanej verzie.

Návod ako kradnúť, SNN 2012_1


KOMENTÁR
Roman MICHELKO

Michelko Roman

Už sme si zvykli, že spravodajské služby zásadným spôsobom zasahujú do našej politiky. Po sérii odposluchov  novinárov a politikov z dielne Vojenského obranného spravodajstva sa na  verejnosť dostal materiál neporovnateľne vyššieho kalibru. Údajná akcia SIS s krycím názvom Gorila by mala podstatne viac rozvíriť hladinu politických vôd na predvolebnom Slovensku.   Je to ten povestný „kostlivec“ v skrini, ktorý na svoje zverejnenie čakal od roku 2005 – 2006.

Milan VAVRO - Ťažké je byť na Slovensku prorokom

M. Vavro ilustrácia 2008Milan Vavro: maliar, grafik, karikaturista, portrétista, ilustrátor, autor kresleného filmu (Valibuk, Ceruzkine príbehy,14. dielov...), publicista, výtvarný kritik. Narodil sa 21. 9. 1933  v Bratislave. Absolvoval Vyššiu školu umeleckého priemyslu v Prahe (1954). V roku 1949 začal publikovať v Roháči. Od roku 1954 výtvarný redaktor v tomto humoristickom časopise. Nadstavbové štúdium na FF UK - Katedra žurnalistiky (oddelenie teórie a praxe grafiky a fotografovania) 1982 -1985. Žiak A. Pelca, A. Hoffmeistra, Š. Bednára.

Vôňa ticha, viery a jabloní

V Piešťanoch na vlakovej stanici práve rekonštruujú vonkajšie priestory. Ľudia vybiehajú z vlakov – medzi nimi aj ja – musíme prejsť okolo celej staničnej budovy, až napokon vychádzame rovno pred pohostinstvom Romanca. Aké výstižné a priliehavé pre zatuchnutú a zafajčenú izbietku s výčapom a regálmi na dobošky... Autobus na myjavské kopanice mi odchádza až o hodinu a pol – vstupujem teda do Romance a prečkávam dlhé chvíle pri priemernom pive.

Opúšťajúc azda najznámejšie kúpeľné mesto na Slovensku uvažujem, čím iným sa ešte Piešťany preslávili. Futbalom určite nie, hokej takisto nie je žiadna sláva, azda kultúra, umenie... – áno, z „Píščan“ je predsa „fenomén“ slovenského hip-hopu a šoubiznisu Patrik „Rytmus“ Vrbovský! A je tam ešte Domov Ivana Stodolu, teda miesto, kam chodievajú slovenskí spisovatelia na tvorivé pobyty. Nuž, kultúra rovná sa kultúra, umenie jedno ako umenie druhé...

Dopremýšľal som sa až do Vrbového. Dozvedám sa, že autobus do mojej cieľovej stanice nedorazí, lebo nenastúpilo dosť cestujúcich na to, aby tam pán šofér musel zachádzať. Bude treba premýšľať ďalej – tentoraz o tom ako čo najmenej blúdiť kopanicami a dostať sa do Jablonky pri Myjave ešte pred zotmením.

Spred bývalej židovskej synagógy (stále stojac vo Vrbovovom a fajčiac pred autobusom) telefonujem Viťovi – našťastie je trpezlivý a počká ma v Jablonke na dohodnutom mieste, hoc budem meškať aj tri hodiny. Už sa opäť hýbeme. V diaľke na horizonte sa popásajú krásne hnedé kone.

Keď sa zhmotní posolstvo

Tragická a bizarná. Taká bola havária autobusu v Hriňovej, ktorý sa zrútil do rokliny v noci 2. septembra 2007. Posádka folkloristov vracajúcich sa domov z Poľany, kde sa každoročne koná Festival folklórnych hudieb vyšegrádskej štvorky, zrazu stíchla. Ticho sa však v zlomku sekundy premenilo na krik, plač a paniku.

Zlyhané brzdy sa podpísali pod tragédiu, ktorá si namieste vyžiadala životy štyroch ľudí, v nemocnici na následky zranení zahynula ďalšia žena. Folklórne nebo sa rozrástlo o tých, ktorí s láskou v srdci podporovali chod ľudovej kultúry v podpolianskom regióne.

Sieť, v ktorej sa cítime bezpečne a isto , SNN 48


Slovensko je zázračná skrinka, ktorá sa otvára pre tých, čo chcú poznať našu národnú kultúru

Súčasnosť, ktorú žijeme, je dokonale vylomená z kĺbov. Vzdelaný intelektuál vie, že doba stavia pred ľudí úlohy aj nové výzvy. Žijeme však čoraz viac vo virtuálnom svete zaplavenom mediálnym smogom, ktorý 

Zhrbení historici píšu zhrbenú históriu, SNN 49


Slovakia in History alebo pokus dokončiť dielo, v ktorom Maďari neuspeli

Najväčším sklamaním slovenských emigrantov bolo spoznanie, že svet nás ako národ nepozná. Vďaka Maďarom, ktorí nás od rozpadu monarchie v svetových médiách kde sa dá, ignorujú, ale aj pričinením českej politiky zostali Slováci pred svetovou verejnosťou zatajení. Pokusy slovenských historikov v emigrácii oboznámiť verejnosť s nedeformovaným výkladom slovenských dejín sa stretli s nálepkovaním, že sú pohrobkovia ľudáckeho režimu.

Plazivé kroky k autonómii, SNN 50


Komárno most štvorecSLOVÁCI NA JUHU

Každá rana – čo úder menšiny, to zásah väčšine

Mnohí Slováci prichádzajú sem na južné Slovensko, aby vychovali svoje budúce maďarské deti. Iní mnohí Slováci tu vychovajú svoje slovenské deti, aby raz, keď všetci dospejú do zrelosti a staroby, opustili tento kraj. A hŕstka Slovákov, ktorí tu vychovajú svoje slovenské deti, tu zostanú blúdiť, aby našli korene stratenej lipy.

Ministerstvo ani pamiatkari problém neriešia


V spišskej obci Žehra majú cigánske pomníky ľudskej pominuteľnosti

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Žehra foto 1 foto pod titulokNa Spiši takmer niet obce, v ktorej by chýbali obyvatelia rómskej komunity. Málo je však obcí, kde sú Rómovia vo väčšine a majú aj rómskeho starostu. Jednou z nemnohých je Žehra, bohatá na históriu aj na prírodné krásy. Na vŕšku nad obcou stojí národná kultúrna pamiatka, kostol Ducha Svätého z 13. storočia, ktorý je v rámci UNESCO zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva. Pod kostolom je z jednej strany miestna fara, z druhej strany obecný úrad. Nad katastrom obce sa vypína národná kultúrna pamiatka Spišský hrad a od neho sa odráža unikátna prírodná rezervácia Dreveník.

V časti obce Žehra s názvom Hodkovce je zrenovovaný kaštieľ, v ktorom dostáva opateru stodvadsať mentálne postihnutých chovancov. Neďaleko je farma s úspešným chovom koní. Tým sa však výpočet zaujímavostí, ktoré možno v obci s 2 100 obyvateľmi nájsť, nevyčerpáva.