,,Musíme niečo urobiť, nemôžeme žiť nad svoje pomery – a my žijeme ,“ varoval Slovač na druhý sviatok vianočný expredseda parlamentu R. Sulík. Dodal, že SAS bude prvou stranou, ktorá verejnosť upozorní na skutočnosť, že Slovensko si zachovanie súčasného rozsahu sociálnych služieb štátu nemôže dovoliť. Okrem iného mu prekáža podpora pre nezamestnaných, ktorí sa pokúšajú riešiť svoju ťažkú životnú situáciu otvorením živnosti.
A dôvod má líder SAS priam nepriestrelný: ,,Keď si niekto nevedel ani len nájsť robotu, tak nie je ani veľký predpoklad, že dokáže začať podnikať.“ Slovensko bolo podľa neho až do roku 2006 na dobrej ceste, ,,len skrátka potom prišli títo vagabundi (vláda R. Fica), ktorí o ekonomike nemali ani páru, zato kradnúť vedeli o to lepšie a dva roky po sebe sme zažili osempercentné ročné deficity.“ Zdá sa, že blížiace sa parlamentné voľby inšpirovali šéfa SAS k pomenovaniu vinníkov i riešenia. Spočíva vo výzve k voličom: dajte nám svoj hlas a my urobíme poriadok. Lenže Sulík ako člen ešte stále vládnuceho zoskupenia pravicových strán už svoju šancu dostal a nevyužil ju. Aj počas vlády I. Radičovej si partokratický moloch žil nerušeným životom. Neprekážali mu čudesné tendre na štátne zákazky a z nich plynúce provízie pre straníckych pochlebovačov, ani šachovanie s eurofondami. Ba ani milióny vyplatené na ministerstvách ako odmeny za údajne ,,dobre vykonanú prácu“. Politici sa obklopili množstvom poradcov (straníckych trafikantov) a odčerpávali zo štátneho rozpočtu nemalé sumy, ale imperatív šetriť platil výlučne pre daňových poplatníkov. Tí sa dočkali len ďalšieho uťahovania opaskov v podobe zvyšovania cien energií či znižovania sociálnych dávok a rastu nezamestnanosti. Kým domáce firmy len prežívajú, vláda mastí bruchá zahraničným investorom, ktorí hrozia odchodom. A to naša pracovná sila patrí medzi najlacnejšie v Európskej únii. V montážnej dielni, ako nazval Slovensko jej zakladateľ I. Mikloš, žije asi 70 percent občanov na hranici chudoby a asi 20 percent ešte pod ňou. Zostáva zvyšných 10 percent, ktorú tvorí ,,elita národa“ zabávajúca sa na maškarných plesoch, napr. v hoteli nemenovaného exministra. Oblieka sa za supermanov, chodí na večeru do Salzburgu, redukuje výdavky štátu na kosť a vyzýva chudobu, aby formou rozličných zbierok prispela na detské domovy či na kúpu prístrojov pre nemocnice. A ústami Sulíka jej oznamuje, že si žije nad pomery. Taký slovenský titanic.
Oto BALOGH