Ochrana oznamovateľov korupcie je podľa Kaliňáka dôležitá

Podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák. Foto: TASR/Vladimír Benko

Bratislava 16. októbra (TASR) - Zákon, ktorý má chrániť oznamovateľov protispoločenskej a protiprávnej činnosti je dôležitý. Vyhlásil to v úvode tretieho rokovacieho dňa 39. schôdze Národnej rady (NR) SR minister vnútra Robert Kaliňák.

"Je dôležité, aby takýto zákon podporilo celé spektrum v parlamente a verím, že sa tak aj stane," apeloval na prítomných poslancov Kaliňák. Plénum aktuálne diskutuje o zákone z jeho dielne, ktorý má chrániť práve takýchto oznamovateľov.

Zákon o tzv. whistleblowingu by mal zaviesť rôzne ochranné opatrenia pre osoby, ktoré majú informácie o takejto činnosti a chcú ich oznámiť príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov.

Podľa ministerstva vnútra majú relevantné informácie o protispoločenskej činnosti často zamestnanci firiem. Pokiaľ sa rozhodnú túto nekalú činnosť oznámiť, treba ich podľa rezortu vnútra chrániť pred prípadnou odvetou zo strany zamestnávateľa.

Štát sa tiež usiluje zvýšiť motiváciu zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť. Tí majú mať po novom nárok na bezplatnú právnu ochranu, dokonca aj na nenárokovateľnú odmenu, ak na základe ich oznámenia dôjde k odsúdeniu páchateľa trestného činu alebo k preukázaniu spáchania inej protispoločenskej činnosti.

Alojz Hlina odmieta riešiť korupciu zákonom "udaj svoju mater"

Protikorupčný zákon z dielne ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) je chorý a spôsobí národohospodárske škody. Vyhlásil to dnes v pléne nezaradený poslanec Národnej rady SR Alojz Hlina (Občania). Kaliňákovu právnu normu premenoval na "zákon udaj svoju mater". Zdôraznil, že oznámiť korupciu je dnes občianska povinnosť a to, že zlyháva systém, nevyrieši jeden zákon.

Hlina tvrdí, že nie je proti riešeniu korupcie, lebo je to veľký problém spoločnosti, ale navrhnutý zákon situáciu nevyrieši. Prekáža mu udavačstvo, ktoré podľa Hlinu zavádza, zbytočná byrokracia, ako aj trojročná archivácia volaní na antikorupčnú linku. Tá by sa mala do zákona dostať cez pozmeňujúci návrh poslanca Antona Martvoňa (Smer-SD). "Ak je tu antikorupčná linka, ktorá má byť z podstaty anonymná, tak vy hovoríte, že to bude archivované. A na čo? Aby ak niekto povie niečo na Širokého, aby sa to posunulo k nemu? Je to malebné, že je tu taký pozmeňovák," povedal Hlina.

Byrokracia a administratívna záťaž, ktorá pre zákon vznikne niektorým firmám, prekáža aj Pavlovi Zajacovi z KDH. Ten by prijal, keby sa riešila prioritne korupcia vo verejnej správe, hoci priznáva, že k nej zrejme dochádza aj v súkromných firmách. Korupčným podozreniam však podľa neho viac podlieha práve verejná správa.

Daniel Lipšic (nezaradený, NOVA) nesúhlasí s Hlinovými slovami o udavačstve. "Ak má niekto informáciu o vražde, tak ju nedá polícii, lebo bude vnímaný ako bonzák? To je čo za argumentáciu?" rozhorčil sa Lipšic, ktorý podporuje ochranu oznamovateľov korupcie. Osoby, ktoré odhalia trestnú činnosť pod vlastným menom považuje exminister vnútra za odvážne osoby a nie za bonzákov. "A považujem za dehonestáciu, že pre takéto prejavy, ako predviedol pán Hlina, budú ľudia, ktorí majú odvahu pomáhať pri odhaľovaní korupcie považovaní za bonzákov," vyhlásil Lipšic.

Zsolt Simon z Mostu-Híd súhlasí s potrebou riešenia korupcie, ale ochrana oznamovateľov podľa neho nestačí. Podľa neho bude Kaliňákov zákon podporovať udavačstvo, ale neprinúti orgány činné v trestnom konaní ani súdy trestať ľudí, ktorí korupciu páchajú. "Treba sfunkčniť súdy a trestné konanie ako také. Nie je možné, aby sa tu hovorilo, že takéto skutky sa nestali," uzavrel.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.