Jaltská konferencia sa začala 4. februára 1945. Na nej britský ministerský predseda Winston Churchill, americký prezident Franklin Roosevelt a predseda Rady ľudových komisárov ZSSR Josif Vissarionovič Stalin (na snímke zľava doprava) rokovali o usporiadaní sveta po II. svetovej vojne. Bola podpísaná takzvaná Deklarácia o slobodnej Európe. Ako miesto konferencie, kde mala byť založená celosvetová Organizácia spojených národov, bolo navrhnuté San Francisco a konferencia sa mala konať v apríli 1945. Dohodla sa demilitarizácia a odzbrojenie Nemecka. Štátnici sa zhodli na reparáciách, ktoré malo Nemecko platiť ako náhradu za straty spôsobené vojnou. Archívna snímka po skončení rokovania 12. februára 1945. Foto: TASR/AP
Jalta/Bratislava 9. mája (TASR) – V tomto roku si pripomíname 70. výročie ukončenia 2. svetovej vojny. V Jalte na Kryme sa vo februári 1945 pred jej koncom rokovalo o usporiadaní sveta, vzťahu spojencov k Nemecku a Francúzsku, o poľskej otázke a o vzniku Organizácie Spojených národov (OSN).
Druhá vrcholná konferencia tzv. "Veľkej trojky" - 32. amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta, britského ministerského predsedu Winstona Churchilla a predsedu Rady ľudových komisárov Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) Josifa Vissarionoviča Stalina sa začala 4. februára 1945.
Najvyšší predstavitelia USA, ZSSR a Veľkej Británie sa stretli v období, keď víťazstvo spojencov nad nemeckou Treťou ríšou už bolo zrejmé. Na jaltskej schôdzke pod krycím názvom Argonaut, ktorá prebiehala od 4. do 11. februára 1945, sa okrem Roosevelta, Churchilla a Stalina zúčastnili aj ministri zahraničných vecí troch spojeneckých štátov, vojenskí a civilní odborníci.
Všetky rozhodnutia prijaté v Jalte sa v podstate týkali dvoch problémov.
Po prvé, nevyhnutnosti určenia nových štátnych hraníc na území okupovanom Nemeckom a vytvorenia demarkačnej línie medzi sférami vplyvu spojencov, rešpektovanej všetkými stranami. O tejto otázke sa hovorilo už na Teheránskej konferencii (28.11.–1.12.1943).
Po druhé, západní spojenci si uvedomovali, že po zániku ich spoločného nepriateľa vynútené zjednotenie Západu so Sovietskym zväzom v budúcnosti stratí zmysel, a preto bolo potrebné zabezpečiť nemennosť vytvorených hraníc.
Po skoordinovaní plánov spojencov na ukončenie vojny dosiahla sa dohoda troch partnerov v týchto hlavných bodoch:
- po spojeneckom víťazstve sa Nemecko rozdelí na štyri okupačné zóny, ktoré budú riadiť Veľká Británia, USA, ZSSR a Francúzsko, pričom v nemeckom Berlíne bude zasadať Spojenecká kontrolná komisia,
- po skončení vojny sa zrealizuje vojenská, ekonomická a politická demobilizácia a denacifikácia Nemecka a zaistí sa platenie reparácií,
- spojenci budú v oslobodených štátoch súčinne konať a vystupovať.
Na Jaltskej konferencii sa tiež pokračovalo v budovaní medzinárodnej organizácie pre zachovanie mieru a bezpečnosti, ktorej základy boli položené na konferencii vo Washingtone (USA) v druhej polovici roku 1944 za účasti ZSSR, USA, Veľkej Británie a Číny. Delegáti prijali rozhodnutie zvolať v San Franciscu (USA) zakladajúcu konferenciu Organizácie Spojených národov (OSN), ktorá mala schváliť chartu novej medzinárodnej organizácie. Chartu OSN podpísali 26. júna 1945 a platnosť nadobudla 24. októbra 1945, keď ju ratifikovalo päť stálych členov Bezpečnostnej rady (BR) OSN - ZSSR, USA, Veľká Británia, Francúzsko a Čína - a väčšina signatárskych štátov.
Riešili sa aj otázky Poľska a jeho hraníc: dosiahla sa dohoda o ustanovení poľskej dočasnej vlády národnej jednoty, zloženej z predstaviteľov ľubľanského výboru a exilovej londýnskej vlády, a vyhlásení slobodných volieb.
Bol prijatý tajný protokol o tom, že ZSSR 2 - 3 mesiace po skončení vojny v Európe vyhlási vojnu Japonsku, dostane južný Sachalin a Kurilské ostrovy.
Na záver konferencie v Jalte vydali Deklaráciu o oslobodenej Európe.
V duchu Jaltskej konferencie pokračovala Postupimská konferencia (17. júla - 2. augusta 1945).
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR