Pre drsné podmienky z dohody môže padnúť grécka vláda

Zľava predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, predseda Európskej rady Donald Tusk a šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem počas tlačovej konferencie 13. júla 2015 v Bruseli. Lídri eurozóny po nečakane dlhom 16-hodinovom maratóne rokovaní s viacerými technickými prestávkami a separátnymi rokovaniami dospeli ku konečnej dohode o Grécku, podľa ktorej si táto krajina udrží členstvo v eurozóne. Foto: TASR/AP

Brusel 13. júla (TASR) - Lídrom eurozóny sa na summite v Bruseli podarilo zabrániť finančnému kolapsu Grécka, avšak drsné podmienky, ktoré boli nakoniec prijaté gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom pod tlakom medzinárodných veriteľov a niektorých lídrov eurozóny, môžu nakoniec viesť k pádu Tsiprasovej vlády a spôsobiť paniku v Grécku. Uviedla tlačová agentúra Reuters.

Túto možnosť dnes podľa agentúry pripustil aj grécky minister práce Panos Skurletis, ktorý nevylučuje, že tvrdé podmienky dohody by mohli ešte tento rok viesť k novým voľbám v Grécku.

V prípade, že by eurosummit nedospel k dohode, Grécko by sa ocitlo na pokraji finančného kolapsu s nefunkčnými bankami, nespokojným obyvateľstvom, s vyhliadkou na prijatie národnej meny a odchod z menovej únie. Podľa niektorých zdrojov EÚ len za posledné dva týždne Grécko pre ekonomické a politické otrasy prišlo o 25 až 30 miliárd eur.

Atény teraz do stredy 15. júla do polnoci musia prijať viacero sérií opatrení, vrátane zníženia štátnych výdavkov a reformy dôchodkového systému. Až budú tieto kroky schválené gréckym parlamentom, vyjednávanie s medzinárodnými veriteľmi o treťom programe pomoci môžu začať.

Zrejme jediným ústupkom, ktorý sa Tsiprasovi na eurosummite podarilo presadiť, je možnosť "dočasného" odchodu Grécka z eurozóny. Tento scenár presadzovalo Nemecko, so spresnením, že by sa jednalo o päťročné obdobie.

Najťažším bodom rokovaní lídrov eurozóny, ktorému sa Tsipras musel podriadiť, a na ktorom trvala najmä nemecká strana, je vytvorenie špeciálneho fondu mimo Grécka, ktorý združí grécke štátne aktíva v hodnote 50 miliárd eur slúžiace ako garancia pre privatizačný program Atén. Tento fond bude pod dohľadom Európskej komisie a Európskej centrálnej banky.

Podľa záverov eurosummitu 25 miliárd eur z tohto fondu pôjde na rekapitalizáciu gréckych bánk, polovica zo zvyšnej sumy je určená na znižovanie štátneho dlhu a ďalšia polovica na investície.

Tsipras tvrdo bojoval proti tomuto fondu. Podľa expertov EÚ a MMF Grécko v súčasnosti nemá takúto sumu k dispozícii, lebo štátne aktíva použiteľné pre privatizačné účely majú hodnotu najviac 7 miliárd eur.

Na druhej strane grécky premiér medzinárodných veriteľov vyzval na pevnejšie záväzky voči reštrukturalizácii štátneho dlhu Grécka, aby bol tento dlh udržateľný v strednodobom horizonte.

Sedem okruhov podmienok, ktoré musí do stredy prijať grécka vláda, sa týkajú:
1. zefektívnenia DPH;
2. rozšírenia daňového základu;
3. udržateľnosti dôchodkového systému;
4. prijatia Občianskeho súdneho poriadku;
5. zachovania právnej nezávislosti štatistického úradu Elstat;
6. implementácia automatických škrtov vo verejných výdavkoch
7. zotavenia bankového a finančného sektora

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.