Pomník Ľudovíta Štúra, ilustračné foto Foto: TASR - Radovan Stoklasa
Bratislava 23. októbra (TASR) - Vydavateľstvo Osveta v Martine vydalo v roku 1983 knihu historika Bohumíra Kostického Slovensko 1848 - 1948 v zrkadle prameňov. Je to historická monografia encyklopedického charakteru, koncepčne usporiadaná podľa uvedených rokov. V takto poňatej koncepcii neprevláda autorský text, ale text historických prameňov rovnocenne sprevádzaný dobovými fotografiami a iným ilustračným materiálom. V súvislosti s osobnosťou Ľudovíta Štúra sú kľúčové roky 1848 - 1856.
Vstupným materiálom do hlavnej časti monografie je reprodukcia prvej strany Slovenských národných novín z 31. marca 1848, kde Štúr uverejňuje politický úvodník pod názvom „Noví vek“. Štúr napísal tento úvodník pod dojmom „vyše tridsiatich tzv. marcových zákonov, ktoré pánom v uhorskom sneme v Bratislave narýchlo nadiktoval strach z buržoáznej revolúcie, ktorá sa prevalila i do krajín habsburského mocnárstva“, píše autor a Štúrove názory i politický postoj charakterizuje takto: „Štúr s neskrývaným nadšením privítal revolučný pohyb v Európe i nové zákony, hoci ho nevedeli uspokojiť. Vtedy Štúr totiž svojimi demokratickými a sociálnymi požiadavkami a návrhmi na riešenie ťažiskových problémov doby o hlavu predstihol všetkých vtedajších 'snemových vyslancov', vrátane príslušníkov maďarskej liberálnej šľachty, ktorá sa, mávajúc heslami o slobode a rovnosti, stavala na čelo revolučného pohybu v Uhorsku.“
Okrem úvodníka Nový vek autor rok 1848 dokumentuje ďalšími desiatimi prameňmi a citáciami z nich. Nájdeme medzi nimi „Žádosti Slováků a Rusínů uherských...“, vyhlásených na Slovanskom zjazde v Prahe dňa 7. júna 1848, Dohnányho svedectvo o vzniku prvej SNR vo Viedni, kde nás zaujme skutočnosť o výsostnom demokratizme tohto prvého slovenského politického orgánu, lebo „údovia Rady tejto, všetci rovnakô právo majúci, boli nasledovne zvolení...“, ale aj málo známa skutočnosť, že „dobrovolníci byli placeny jako cisářské vojsko, jenomže důstojníci mezi nimi nedostávali více, nežli poručíci vojenští v čase pokoje, totiž 20 čili 25 zl. stř. na měsíc, sprostý muž dostával denne 10 kr. stř.“ To je citát z „Domácího přítele - Kalendáře moravsko-slovenského z roku 1852“.
Rok 1849 je dokumentovaný správou „Obsadenie Oravy“ z „Národních novin“ z 27. 2. 1849, úplným znením „Prosbopisu slovenského národa“ Františkovi Jozefovi I. z 19. 3. 1849, úryvkom z listu Pavla Križku Jánovi Franciscimu o poprave Juraja Langsfelda a úryvkom z článku v Slovenských novinách z 22. 11. 1849 o rozpustení vojska slovenských dobrovoľníkov.
Z ďalších rokov života a pôsobenia Štúra v Modre možno zaznamenať tento úradný doklad: „Podľa jedného obdržaného služobného oznámenia pod policajným dozorom sa nachádzajúci v Modre bývajúci Ľudovít Štúr mal odísť 7. tohto mesiaca k svojim blízkym do Trenčína a potom do tamojších kúpeľov. Aby príslušný úrad mohol v tejto veci zakročiť, úradne a úctivo sa žiada chvályhodný župný úrad podať sem podľa možnosti čo najskôr správu, či k tomu od Vás obdržal cestovné povolenie a cestovnú legitimáciu. Súčasne sa pritom chvályhodnému župnému úradu oznamuje, že sa vzdialil celkom tajne, bez vedomia tamojšieho magistrátu a ohlásenia na žandárskej stanici.“ To je hlásenie „veliteľstva 1. oddielu c. k. 18. žandárskeho pluku Župnému úradu v Bratislave z 26. 7. 1854“. Štúrovi sa za tejto totalitnej situácie javilo „cárske samoderžavie“ ďaleko demokratickejším ako pomery v habsburskej monarchii.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR