Kľúčovú úlohu pri vojenskej príprave povstania zohral Ján Golian

Podplukovník generálneho štábu Ján Golian vydal 29. augusta 1944 posádkam slovenskej armády rozkaz, aby začali klásť ozbrojený odpor nemeckým okupačným silám. Na archívnej snímke odnášanie ranených na námestí v Banskej Bystrici po bombardovaní mesta počas povstania v roku 1944. Foto: TASR

Bratislava 23. augusta (TASR) - V osobe generála Jána Goliana má Slovensko jednu z najvýznamnejších postáv svojej vojenskej histórie. Zohral kľúčovú úlohu pri vojenskej príprave Slovenského národného povstania (SNP), bol autorom strategického plánu jeho vojenskej prípravy.

Ján Golian sa narodil 26. januára 1906 v maďarskom mestečku Dombovár. Absolvent Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave a poslucháč Vysokej školy vojenskej v Prahe patril medzi dôstojníkov, ktorí boli produktom československých vojenských škôl z 30. rokov 20. storočia.

V máji 1938 kapitána Jána Goliana pridelili k 10. divízii v Banskej Bystrici. Zastával rôzne štábne funkcie a napokon bol prednostom materiálneho oddelenia Rýchlej divízie. Bojoval na sovietsko-nemeckom fronte, kde nadviazal kontakty so sovietskymi partizánmi. Z východného frontu sa vrátil v polovici roku 1943, v Banskej Bystrici ho ustanovili za náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska. S pomocou antifašisticky zmýšľajúcich slovenských dôstojníkov zakladal konšpiratívnu sieť vo vojenských posádkach. Činnosť skupín sa riadila smernicami československej exilovej vlády v britskom Londýne, ktorá neskôr Jána Goliana ustanovila za dočasného veliteľa vojenskej organizácie na Slovensku a poverila ho viesť vojenské akcie.

V apríli 1944 sa pplk. Ján Golian na tajnej porade v Bratislave oboznámil s programom a zložením ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) a prevzal funkciu vojenského veliteľa ozbrojeného povstania. Keď koncom augusta 1944 partizáni obsadili viaceré slovenské mestá a dediny, odboj vyústil do celonárodného povstania. Ján Golian vydal rozkaz na bojovú pohotovosť a postavil sa na čelo povstaleckej armády.

Za uskutočnenie vojenskej prípravy povstania a za úspešné riadenie činnosti povstaleckej armády londýnska vláda povýšila Jána Goliana 29. augusta 1944 na plukovníka Generálneho štábu a na základe rozhodnutia SNR z 5. septembra 1944 ho povýšili na brigádneho generála. Počas povstania Golian preukázal svoje schopnosti pri obrane slobodného územia. Na čele armády stál až do októbra 1944, kedy prišiel generál Rudolf Viest a posledné tri týždne bol on veliteľom povstaleckej armády a Golian jeho zástupcom. Proti presile nemeckej armády sa však nebolo možné ubrániť a tak v noci z 27. na 28. októbra 1944 vydal generál Viest na Donovaloch posledný rozkaz 1. československej armáde na Slovensku: "Boj za slobodu sa nekončí, bude pokračovať v horách."

Posledné dni Golianovej a Viestovej činnosti na povstaleckom území boli spojené s účasťou na partizánskej vojne v slovenských horách. Dňa 3. septembra 1944 počas teroristického záťahu Einsatzkommanda 14 proti povstalcom oboch generálov Jána Goliana aj Rudolfa Viesta v Pohronskom Bukovci v Nízkych Tatrách v okrese Banská Bystrica zajali. Nasledovali výsluchy v Bratislave a v nemeckom Berlíne. Napriek platným medzinárodným dohodám o ochrane vojnových zajatcov oboch generálov v Nemecku odsúdili na trest smrti. Popravu vykonali pravdepodobne v koncentračnom tábore vo Flossenburgu v neznámy deň v roku 1945.

Jána Goliana in memoriam vyznamenali Radom SNP I. triedy (1945), Československým vojnovým krížom 1939 (1945), Radom republiky (1969) a viacerými medailami. V roku 1995 mu prezident SR Michal Kováč in memoriam udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.