O metódach a konšpiráciách až príliš podobných ére generála Alojza Lorenca
Ivan BROŽÍK
O niekoľko dní mala vyjsť kniha autora Toma Nicholsona o Gorile, teda o praktikách súčasnej finančnej oligarchie a o politikoch, ktorí sa stali dobre platenou hračkou v rukách skupiny finančníkov. Kniha však nevyjde. Rozhodol tak súd. Nie Harabinov súd, ale súd pani ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. Ženy, ktorej ambície v strane SDKÚ-DS siahajú oveľa ďalej ako len po Župné námestie, kde sídli ministerstvo strachu. Nikto nevie, čo obsahuje, a predsa, zrejme na želanie právnikov finančne
mocných z päťcípovej skupiny, svetlo nášho skorumpovaného sveta neuzrie. Alebo – je to len obraz, na ktorý sa má upriamiť naša pozornosť? Priveľa náhod totiž vychádza na svetlo v súvislosti so spismi Gorila. A asi by sme ich nemali vidieť.
■ GORILÍ ADVOKÁTI
Nevidieť sa napríklad nedá, že v mene napadnutého subjektu Penta sa okrem jeho hovorcu akoby v rámci jeho edičnej náplne pravidelne vyjadruje aj celý „nezávislý“ pravicový denník. Nevidieť sa nedá, že téma Gorila nesadla ani jednej z takzvaných štandardných politických strán, hoci pred voľbami patrí už tradične k ich propagandistickému koloritu utopiť sa navzájom hoci aj v lyžičke vody. A tak isto sa nedá nevidieť, že keď si nad Gorilou začala právom umývať ruky zdanlivo nezainteresovaná Sulíkova SaS, ktosi rýchlo prišiel so SaSankou. Teda – máme tu klasické „qui bono“.
Možno by sme sa mohli iba pýtať, prečo zrazu pár dní po voľbách v lete roku 2011 odobrala takpovediac štandardnému vyšetrovateľovi Gorily celú agendu vojenská špeciálna prokuratúra. Na odpoveď je však času dosť, iné fakty treba uprednostniť. Hrá sa tu totiž aktuálna spravodajská hra.
■ TO NIE JE NÁHODA
Iba hlupák si neuvedomuje, že atmosféra v spoločnosti je napätá na prasknutie. Sociálna situácia občanov, kríza, nezamestnanosť, k tomu vhodne dávkované informácie o „panských huncútstvach“ alebo – dajme tomu – o megakorupcii. Výbuch nespokojnosti, či priam explózia je tu v okamihu. Je jedno, či je vonku mínus dvadsať alebo tridsať. Už len rozbušku. Napríklad Gorilu. A máme ľudí v uliciach. A keď sa obávame, že ich bude málo, zaplatíme aj chuligánov z dvoch najznepriatelenejších futbalových klubov. Už len predstavy o ich možnom strete na štadiónoch vyvolávajú potrebu zasadania krízových štábov polície. A zrazu ich neočakávane máme uprostred tisícového zhromaždenia oprávnene frustrovaných ľudí. Táto polokriminálna societa spravidla uprednostňuje posedenie pri pive pred akýmikoľvek „múdrymi rečami“ a nieto ešte úvahami o smerovaní spoločnosti. Chcelo by to už len nejakého študenta Martina Šmída - toho mŕtveho z pražskej Národní třídy, ktorý nikdy neexistoval. Teraz by nedbali, ak by v Bratislave naozaj bol, za takú obeť to stojí. Akoby tu ktosi organizoval november 1989. S tým istým rukopisom. Mŕtvola však nebola, v akcii sa objavilo „iba“ vodné delo. A aj to dostalo pochvalu od ministra Lipšica. Keby to nebolo v piatok, bol by to dokonalý televízny pondelok slovenských inscenácií, vysielaných naživo...
■ KTO JE KTO
Organizátorka protestov Gorila je oficiálne známa ako Lucia Gallová. Neznáma, milá, mediálne zdatná, navonok i zvnútra čistá. Prototyp dôveryhodnosti. Lenže podľa internetu je partnerkou či priateľkou istého Petra T. Bývalého novinára, bývalého vysokého funkcionára SIS, bývalého..., nuž, pomôžme si citátom novinára Mareka Vagoviča z roku 2007 pre Aktuálne.sk: „Cibula a Tóth sú v bezpečnostných zložkách považovaní za dvojičky, ktoré rozohrávali rôzne spravodajské a diskreditačné kampane. Podľa bývalého šéfa NBÚ Jána Mojšiža stáli aj v pozadí jeho odvolania, ktoré inicioval expremiér Dzurinda v súvislosti s kauzou skupinka.“ Mimochodom, existujú dôkazy o prepojení pána Petra T. na podnikateľa Mariána Kočnera a, čuduj sa svet, zrazu existuje aj s diskreditačných hlbočín vynorená – kauza SaSanka s hlavným aktérom Kočnerom.
Zaujímavé sú však aj osudy ďalších „organizátorov“ terajších stále masovejších protestov proti Gorile. Tie totiž vôbec nie sú také ľudové a apolitické, za aké ich považujú ich účastníci a takmer slepé médiá. Ich postupné odhaľovanie nás nasmeruje k niekoľkým zisteniam. V prvom rade sa ukazuje, že celá Gorila je vlastne bratovražednou vojnou vo vodách KDH. Jej stratégovia i aktéri mali vždy tak či onak blízko ku KDH. Ale nielen k nej. Mali blízko aj k túžbe po moci, postavení, vplyve. Na faxy, ktoré údajne odoslal Petrom T. z hotela Danube s cieľom diskreditovať Vladimíra Palka z KDH, sme tiež ešte nezabudli. A ak máme pokračovať, tak už vari iba úvahou, nakoľko je reálne, že sme svedkami pripravovaného mocenského, ak nie štátneho prevratu v priamom prenose?