Nemecký kancelár druhej voľby
Text: Dušan D. KERNÝ – Foto: Internet
Po prvý raz v slovenskej politike prepukol nielen spor okolo vyjadrení nového nemeckého kancelára, ale aj tiež dlho nevídaná, na voľby cielená mediálna kampaň. Cieľom opozície je verejné „slovenské ospravedlnenie“ sa nemeckému kancelárovi. Prvému kancelárovi v nemeckých dejinách zvolenému až na druhý pokus pre nedôveru vlastných ‒ to sotva zdvihne sebavedomie…
Po prvý raz sa máme nemeckému politikovi ospravedlniť za rázne konštatovanie slovenského predsedu vlády.O čo vlastne ide ? Kancelár okrem iného povedal, že „nemôžeme dovoliť, aby rozhodnutia celej EÚ záviseli od nejakej malej menšiny a určite by mohlo dôjsť k jasnejším slovám a možno aj tvrdším konfliktom“. Kancelár Merz: „Ak bude treba, budeme to riešiť.“Tým nenechal slovenskému premiérovi inú možnosť, len sa rázne ohradiť, veď Slovensko vstupovalo do Únie, v ktorej dodnes platí v kapitole Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika právo členského štátu na veto.
Zároveň nijaký slovenský politik nemôže obísť vyjadrenia kancelára z princípu. Kancelár Merz (CDU) na nahrávku moderátora, ako pristupovať k Slovensku, ak sa bude odkláňať od spoločného smerovania, nemohol nevyužiť šancu demonštrovať tvrdý postoj, lebo doma sa topí v mnohých problémoch.
■ NEOBHÁJITEĽNÉ SKUTOČNOSTI
Najväčším problémom sú vzťahy s USA, ale aj pre Nemecko veľmi komplexná otázka vzťahov s Izraelom, otázka, ako postupovať vo vzájomnej asociačnej dohode. Kancelár si drží odstup, lebo „udalosti v Gaze robia postup armády aj pre priateľov Izraela neobhájiteľný. Rozsah toho, čo robí armáda v Gaze, sa už teraz nedá obhájiť len tvrdením, že ide o likvidáciu Hamasu“. Nástup novej vlády sa odohral v čase šesťdesiateho piateho výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi oboma štátmi. S tým súvisí aj definícia, ktorú zakotvila kancelárka Merkelová, že existencia a bezpečnosť Izraela je pevnou súčasťou nemeckých štátnych záujmov. Kancelár je postavený pred otrasné pochybnosti, či toto do istej miery neprehodnotiť.
Hneď po nástupe do úradu z desiatich cieľov bleskovej návštevy bola prvoradá okrem iného Varšava aj preto, aby sa podporil proeurópsky prezidentský kandidát, lebo víťazstvo ‒ k čomu napokon došlo ‒ konzervatívneho, národoveckého, pravicového a kresťanského Nawrockého by sa podľa nemeckých médií považovalo za katastrofu.
■ NEMCI V LITVE
Zásadne sa menia pomery v armáde. Kancelár bol v Litve, nemecká armáda buduje svoju prvú zahraničnú základňu pre komplexne vyzbrojenú jednotku. Doteraz na základe dohody s Ruskom pri prvom rozšírení NATO 1999 na východnom krídle Aliancie nemali byť stabilné jednotky, mali sa iba obmieňať, rotovať. Kancelár Merz sa tak stal nielen prvým na prvej zahraničnej základni nemeckej armády, ale aj prvým, ktorého cieľom je vybudovať všestranne vyzbrojenú najsilnejšiu armádu v Európe. A zároveň je prvým kancelárom, na rozdiel od predchádzajúcej Merkelovej, ktorý bude presadzovať militarizáciu rozpočtu – inak sa nedá nazvať prudký rast výdavkov na obranu na päť percent HDP, čo prináša mnohomiliardový rast výdavkov rozpočtu na roky dopredu.
Zároveň pre nový bundeswehr nebude stačiť doterajší nábor dobrovoľníkov pre profesionálnu armádu. Bude zrejme potrebné sčasti obnoviť v roku 2011 pozastavenú povinnú vojenskú službu. Aby bol dostatok vojačiek a vojakov, keď sa ukáže, že nová branná služba sa nezaobíde bez posilnenia. Podľa predstaviteľa novej vlády bundeswehr si vyžiada „enormný nárast, preto sa treba pripraviť aj na možný návrat k povinnej vojenskej službe; do roka 2029 by malo pribudnúť možno až stotisíc vojačiek a vojakov, aby sa mohli plniť úlohy členstva v NATO“. Úlohy súvisiace s obranou vrátane výdavkov majú v prieskumoch verejnosti 70-percentnú podporu.
■ NAJSILNEJŠIA ARMÁDA?
Kritické hlasy sa ozývajú v médiách. Podľa kritikov vládne vyhlásenie kancelára Merza o budovaní najsilnejšej armády v Európe, rovnako ako ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula (CDU) o vojenských výdavkoch štátneho rozpočtu v rozsahu piatich percent HDP nemajú oporu v nemeckej ústave. Vládne vyhlásenie hovorí o najsilnejšej armáde. Ústava zas o záväzku nemeckého štátu mierové spolunažívanie národov podporovať a chrániť. Článok 26 označuje za protiústavnú prípravu na útočnú vojnu!
Všetko súvisí s prípravami na samit NATO koncom júna a so vzťahmi s Trumpovými USA. Ale ako bude kancelár úspešný, rozhodne sa nie v zahraničnej, ale, ako aj inde v EÚ, v domácej politike. Enormné výdavky na bezpečnosť a obranu obmedzujú výdavky štátu inde a už dnes je zrejmé: vláda nebude môcť splniť predvolebné sľuby.
