Lučenský boj za slobodu v roku 1919
Peter SCHVANTNER ‒ Foto: Mladá Matica
Na Jána 24. júna sa konal ďalší ročník úspešného turisticko-spomienkového podujatia k oslobodeniu Lučenca v roku 1919. Podujatie organizačne zastrešili Mladá Matica, MO MS v Lučenci, ako aj Gymnázium B. S. Timravy. Ešte pred začiatkom podujatia si v Lučenci pripomenuli aj 175. výročie úmrtia učiteľa štúrovcov Juraja Palkoviča pri jeho pamätnej tabuli.
Pri pamätníku padlých za vlasť sa v mestskom parku stretli matičiari z Lučenca a okolia, aby si pripomenuli zložitý priebeh a hrdinov oslobodzovania mesta z roka 1919. Na úvod sa prítomným prihovoril tajomník MS a podpredseda Mladej Matice Peter Schvantner, tiež Ľudmila Lacová z MO MS v Lučenci. Prítomnosť študentov Gymnázia B. S. Timravy, ktorú zabezpečila učiteľka a matičiarka Helena Melicherová, výrazne obohatila atmosféru podujatia.
■ HISTORICKÉ SÚVISLOSTI
Roky 1918 – 1919 boli pre Novohrad a Lučenec rozhodujúce. Po vzniku Československej republiky sa vláda Maďarska usilovala udržať tento región vo svojej moci. V Lučenci bola začiatkom januára 1919 stále prítomná silná maďarská vojenská jednotka a celá správa mesta bola v rukách Maďarov. Proti tomu vystúpili slovenskí národovci na čele s advokátom Ľudovítom Bazovským, ktorí založili Hornonovohradskú slovenskú národnú radu (HNSNR). Ustanovená bola 6. novembra 1918 v budove bývalej Všeobecnej banky na dnešnej Masarykovej ulici. Dvadsiateho ôsmeho novembra 1918 sa konalo verejné zhromaždenie, kde bol jednohlasne deklarovaný súhlas s pripojením Lučenca a Novohradu k ČSR. Ľudovíta Bazovského za tento čin zatkli maďarskí žandári a bol odsúdený na smrť. Poprave zrejme zabránilo pozvanie na rokovanie s predsedom maďarskej vlády Mihálym Károlyim.
Lučenec bol oslobodený 3. januára 1919, keď do mesta vstúpila 30. rota česko-slovenskej armády pod vedením nadporučíka Jozefa Ejema. Maďarské jednotky kapitulovali o deviatej hodine ráno. Tento dátum je pamätným dňom Lučenca. Situácia sa však opäť vyhrotila v máji 1919, keď maďarská Červená armáda vtrhla do Lučenca počas tzv. „severnej výpravy“. Mesto opäť dočasne obsadili boľševické zoskupenia Bélu Kuna, no československá armáda ich z územia vytlačila. Maďarskí boľševici definitívne opustili Lučenec 24. júna a sloboda sa vrátila.
■ NA PAMIATKU HRDINOM
Po položení vencov k pamätníku padlých za vlasť sa účastníci presunuli k hrobu vojaka Jozefa Bednářa, ktorý padol 30. mája 1919 v lučenskej hore počas bojov proti maďarskej Červenej armáde. Ľudmila Lacová tu sprostredkovala historické fakty o týchto dramatických udalostiach. Bednářa pochovali na mieste, kde padol. Miesto jeho posledného odpočinku upravili v roku 1933 vojaci lučenskej posádky.
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
