Najväčším existenčným problémom malých a stredných podnikateľov a živnostníkov, ktorí nemajú nijaký rezervný kapitál, je nepreplácanie faktúr za dodané práce či služby odberateľmi. Ide o večný boj s nespravodlivosťou, na ktorý živnostník nemá ani čas, ani peniaze. Ako vy vnímate súčasný stav? Slovenské národné noviny sa obrátili na Ing. Roberta SCHMIDTA, podpredsedu Slovenskej živnostenskej komory, aby na tieto problémy dostali kvalifikované stanovisko.
Nepovedal by som, že je to iba súčasný stav a najväčší problém, pretože živnostníci, malí a strední podnikatelia to nemajú na Slovensku jednoduché už roky. Je však pravda, že každoročný prieskum ukazuje, že na Slovensku odberatelia až osemdesiatpäť percent faktúr nezaplatia načas, čo je alarmujúce číslo, pretože v Českej republike je to iba sedemnásť percent a v Poľsku štyridsaťdva. U nás je to z roka na rok horšie. Živnostník dodá produkt a vykoná službu a neraz, ak nedostane včas zaplatené, je na pokraji krachu alebo skrachuje. Alebo v lepšom prípade zápasí o svoju vlastnú existenciu. Veď dane a odvody musí štátu a poisťovniam platiť načas, inak mu hrozia sankcie. Živnostníci v súčasnosti doplácajú na nesolventnosť veľkých firiem. V tomto čase je aktuálny Váhostav a Doprastav.
- Živnostník neoberá štát ani o euro zo sociálnej siete, platí dane a odvody. Na druhej strane v našom ekonomickom prostredí je ako ihla stratená v kope sena. Kedy štátu konečne dôjde, aký dôležitý je preň živnostník?
To sa pýtam často aj ja, aj všetci členovia komory. Konštatovanie v otázke by som ešte doplnil: Nemá nárok na dovolenku a neraz musí pracovať aj vo svojom voľnom čase. Živnostník nielen vyrába, poskytuje služby, ale robí aj ekonóma, finančníka, účtovníka, personalistu, prípadne bezpečnostného a požiarneho technika, a keď treba aj upratovačku. Štát to berie ako samozrejmosť. Väčšina živnostníkov po dlhoročnej praxi hovorí, že by bolo výhodnejšie a boli by spokojnejší, keby boli zamestnancami.
- Stimuly ‒ sú iba pre veľkých a zahraničných investorov. Ako vy posudzujete stimuláciu začínajúcich živnostníkov zo strany štátu? Ako by sa dalo účinnejšie im pomôcť?
Investičné stimuly sú podľa mňa nástroje, ktoré porušujú trhové princípy. Tento fakt si politici uvedomujú, súčasne ich však obhajujú ako nevyhnutné a relatívne lacné opatrenia na posunutie ekonomiky. Investičné stimuly na Slovensku sú drahým nástrojom s nejasným cieľom a výsledkami. Častejšie sú poskytované investorom s vyššími vlastnými zdrojmi ako malým firmám s niekoľkými zamestnancami. Slovami autora úspešných reforiem na Novom Zélande Maurica McTiguea: „Pre udržateľný ekonomický rast je lepšie, keď tisíc miestnych firiem prijme po jednom zamestnancovi, ako použiť stimul na pritiahnutie jedného podniku, čo zamestná tisíc ľudí. Takéto pozície ostanú vďaka trvalému a pozitívnemu podnikateľskému prostrediu, ktoré generuje príjmy, na rozdiel od pozícií vytvorených vďaka stimulu, ktoré môžu odísť a stoja peniaze.“ Mohli by sme tento princíp využiť u nás? Malý podnikateľ, živnostník, neodíde zo Slovenska iba preto, aby niekde získal lacnejšiu pracovnú silu. Niekoľkí veľkí to už za ostatných dvadsať rokov tak urobili.
Podporu začínajúcich podnikateľov, či už zo strany bánk alebo z fondov Európskeho spoločenstva, považuje živnostenská obec za veľmi problematickú a neprehľadnú oblasť, ktorá sa u nás posúva k lepšiemu iba veľmi pomaly. Môžeme čerpať z eurofondov, čo je však zložitý byrokratický proces najmä pre živnostníka, ktorý si nemôže zaplatiť agentúru. Začínajúcim podnikateľom pomáha Slovenská záručná a rozvojová banka a zároveň sa môžu uchádzať o príspevok z úradu práce.
- Do akej miery je Slovenská živnostenská komora naozaj rešpektovaným partnerom vláde, tripartite, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky?
Za ostatné roky sa Slovenská živnostenská komora stala rešpektovaným partnerom priamo vláde a jednotlivým ministerstvám. Niekoľkí funkcionári komory sa zúčastňujú na pracovných rokovaniach v radách vlády, nie vždy je však ich názor plne rešpektovaný, niekedy z objektívnych, inokedy zo subjektívnych dôvodov. Najvýznamnejšie zastúpenie má komora v Rade solidarity a rozvoja SR, kde sú zástupcovia všetkých komôr, zamestnávateľských zväzov, odborov a ďalších inštitúcií. Významné zastúpenie má komora aj v Rade vlády pre odborné vzdelávanie a prípravu a vo viacerých poradných orgánoch. V tripartite komora nie je.
- Ak by ste mali v rukách výkonnú moc, čo by ste hneď ako prvé v prospech živnostníkov na Slovensku zmenili?
Som Trnavčan a chcem pracovať pre Trnavčanov. Ako podnikateľ, ktorý zamestnáva ľudí, sa dennodenne stretávam s rovnakými problémami, s akými sa stretáva väčšina obyvateľov. Myslím si, že je to dobrá kombinácia, aby som tým, čo mi dajú dôveru, dokázal, že budem vedieť riešiť najnaliehavejšie problémy a viesť mesto v symbióze tradícií i modernosti. A čo by som urobil prvé? Ako vyštudovaný ekonóm v prvom rade musím zistiť, koľko finančných prostriedkov bude k dispozícii. A na základe toho musíme spoločne s poslancami vybrať najpotrebnejšie investičné akcie. Pritom nechcem zabudnúť na to, čo občania najviac potrebujú. Nemyslím si však, že by to malo byť iba pre živnostníkov.
Zhováral sa Ivan BROŽÍK ‒ Foto: archív (rsch)