Peter JÁNOŠÍK

Maďarský národ nespokojný s Trianonom sa teraz usiluje hlučne demonštrovať, že v priestore, v ktorom žije, je už zakorenený na veky vekov. Nik mu to neberie, ale aj ďalšie národy majú podobné ambície, lenže sú kultivovanejšie. Nám akoby takýto kategorický imperatív chýbal. Do správnych koľají – aspoň na chvíľu – ho uviedol veľký úspech na hokejových majstrovstvách sveta. Masy Slovákov zasiahla eufória, radosť a hrdosť na vlasť a úspech hokejistov prijali za svoj.

Naučili sme sa zodpovednosti samých za seba vo vlastnom štáte a nehľadáme výhovorky

Drahoslav MACHALA, prvý hovorca KSI

 Človek je šťastný tvor, ak zažije okamihy v dejinách vlastného národa a štátu, na ktoré môže byť aj po dvadsiatich rokoch pyšný. A ja tú zodpovednú vetu vyslovím: V ten deň – vo štvrtok 31. mája 2012 som bol naplnený šťastím, že som smel byť medzi tými vyvolenými, ktorí pred dvadsiatimi rokmi prijali spontánne a zodpovedne Vyhlásenie Kongresu slovenskej inteligencie (KSI), ktoré ovplyvnilo moderné slovenské dejiny!

Už Samuel Jurkovič sformuloval spoľahlivé samosprávne družstevné zásady

Dezider KÓŇA

Na malom Slovensku sa narodil a žil Samuel Jurkovič. Mal hlboké cítenie pre svojich rodákov v Sobotišti, ale aj na celom Slovensku. Rozmýšľal, ako pomôcť chudobnému ľudu prežiť biedu na vidieku. Svoje predstavy uskutočnil ako štyridsaťdeväťročný 9. februára 1845, keď založil prvý v histórii Spolok gazdovský ako svojpomocné družstvo.

Práva a ochranu menšinám garantuje u nás dvadsaťšesť zákonov a právnych noriem

Jaroslav CHOVANEC   

V slovenských médiách, na rokovaniach politických strán a hnutí, ale aj v niektorých štátnych orgánoch sa v ostatnom čase často píše, diskutuje a rokuje o postavení a ochrane národnostných menšín a etnických skupín. Vzhľadom na to, autor a redakcia Slovenských národných novín chcú túto problematiku priblížiť našim čitateľom.

Kvadratúra kruhu je výrečné svedectvo o poprevratových časoch, v ktorých žijeme

Július HANDŽÁRIK

     Slovenská zahraničná literatúra nie je veľmi bohatá na autorov a ani na diela. Niet sa čomu čudovať. Všetci potencionálni autori – emigranti od samého začiatku pobytu za hranicami – tvrdo zápasili o každodenných chlieb a ak sa vôbec mohli chytiť pera, ich diela poznačili pocity krivdy, prirodzená ľudská nostalgia za rodným domovom a zážitky zo zápasu o vlastnú existenciu v ich novej vlasti. Kniha analýz a esejí slovenského emigranta Jána Zvalu Kvadratúra kruhu – Ozveny a výzvy z Kanady je v tomto smere vzácnou výnimkou.

Vzácne a zabudnuté miesta dramatických stretov kultúr a náboženstiev na južnom Slovensku

Ivana HORNÁ

Východ Podunajskej nížiny a Dolné Pohronie sú pomerne málo známe svojím osídlením z čias Veľkej Moravy. A pritom môže niekedy ísť o unikátne veľkomoravské centrum významné nielen z hľadiska našej krajiny, ale dokonca aj celej Panónskej panvy.

Aký je pôvod a aké sú skutočné významy pojmov komunizmus – fašizmus – nacizmus

Milan S. ĎURICA        

Nepochybne sú to významné pojmy. Označujú najvýraznejšie politické štruktúry a ich ideologické základy, ktoré charakterizovali najmä v Európe uplynulé 20. storočie. No v ich bežnom používaní aj v našom slovenskom jazyku sa odráža nejasnosť, nepresnosť a popletenosť, ktorá neraz zapríčiňuje až myšlienkový a hodnotiaci chaos.

Slovákom vtláčajú jarmo či chomút na krk vlastní znalci slovenskej minulosti

Eva ZELENAYOVÁ

Pýtať sa, komu patrí Devín, ako to urobila etnologička Gabriela Kiliánová v publikácii Mýty naše slovenské (2005), a nie, čo ukrýva Devín, by skôr prislúchalo zahraničným iredentistom než slovenskému vedcovi. Kiliánová absolvovala štúdium národopisu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobí ako riaditeľka Ústavu etnológie SAV, teda jej práca vstupuje do oficiálne platných vedeckých výsledkov.

Nepokračujme v nedôstojnej tradícii búrania a premiestňovania pamätníkov

Anton HYKISCH

 Ako spisovateľ – medzi iným aj autor historického románu Milujte kráľovnú o Márii Terézii a o dobe osvietenstva u nás a v Európe – chcem sa vyjadriť k sporom o osude sôch Márie Terézie a Ľudovíta Štúra. Poviem to krátko a jasne: sochy majú byť tam, kde sú. Presnejšie. Súsošie Ľudovíta Štúra v Bratislave má ostať tam, kde je, teda na Námestí Ľudovíta Štúra! A Mária Terézia, kráľovná uhorská a česká – a teda aj naša – by si zaslúžila v Bratislave novú sochu slovenského umelca.

Slovenská spoločnosť sa nachádza takmer v akademickom gete

Roman MICHELKO

Dnes dvadsaťdva rokov po revolúcii a takmer dvadsať rokov po vzniku samostatnej Slovenskej republiky stojíme na prahu zásadnej, možno paradigmatickej či civilizačnej zmeny a zároveň sme na prahu striedania generácií. Predovšetkým však pred obrovskými výzvami. Pred 20. rokmi boli aktéri boja za samostatnosť približne v našom veku.