Ivan BROŽÍKZa ničnerobenie sa v Európskej únii platí a dobre. Svoje o tom vedia poctiví gazdovia na farmách. Dotačná politika Bruselu v kapitole pôdohospodárstvo je totiž priam rozprávková. Nadelí tomu, kto, ako na slávnom obraze hostiny Hieronyma Boscha, nemusí nič robiť, iba „byť pri tom“. Napríklad také kúzelné čosi, skrývajúce sa pod skratkou TPP. Ide o trvale trávnaté porasty...
Bývalí poslanci Federálneho zhromaždenia ČSFR odpovedajú na anketové otázky SNNRok 1989 nebol len prísľubom nového demokratického režimu, ale aj národnej slobody. Najmä Slováci, v minulosti toľkokrát sklamaní zo spolužitia s inými národmi, prejavovali veľkú túžbu po samostatnosti. Reakcia zo strany Čechov bola viac-menej neprimeraná. Svoju identitu stotožňovali s celým štátom. Keď časopis Mladý svět na sklonku roku 1992 uverejnil anketu, čo by želali Slovákom, keď sa národy skutočne rozdelia, nechýbali ani odpovede typu: Aby všetci skapali. Vášne lomcovali ľuďmi v oboch častiach štátu, bolo nevyhnutné prijať definitívne riešenie. To napokon padlo 25. novembra, keď poslanci Federálneho zhromaždenia odhlasovali zákon o zániku spoločného štátu.
Koncom novembra usporiadal Ústav pamäti národa diskusný večer na tému Médiá do roku 1989. Ukázalo sa však, že ani súčasný stav médií nie je uspokojivý. Ibaže na rozdiel od toho do roku 1989, ktorý je dobre zdokumentovaný napríklad Študijným novinárskym ústavom a môže sa ním zaoberať i súčasná štátna inštitúcia ÚPN, stav médií po roku 1989 zostal bezprizorný.
Národný poklad použili na to, čo uznali za vhodné, nie však na to, na čo mal slúžiťBola to pieseň starého námorného kapitána. Nikdy ju nespieval sám. Všetci sa ho báli, tak nôtili zarovno s ním. Až kým sa objavil záhadný Čierny pes. To je časť deja, ktorý sa odohráva najskôr kdesi na škótskom pobreží v krčme na útese a neskôr na Ostrove hrdlorezov, kde ukryl svoj bájny poklad kapitán Flint. Kto by si nepamätal literárnu prvotinu spisovateľa Roberta Louisa Stevensona?
Stav slovenskej čítanosti je varujúci a znamená vážnu hrozbu do budúcnostiNa jednej strane je tu kríza, a tá velí, že treba udržať štátny rozpočet v prípustných medziach a nezadlžovať ešte viac budúce generácie. Na strane druhej je naše zaostávanie v produktivite práce aj v hrubom domácom produkte na obyvateľa, z čoho sa odvíjajú tragikomicky nízke mzdy a dôchodky v porovnaní hoci len so susedným Rakúskom, a z toho zas plynú absolútne oprávnené požiadavky ľudí na ich zvýšenie.
Pred rokmi sa vracal posledný spravodajca Československej tlačovej kancelárie z Afganistanu. Končila sa tam vojna jednej veľmoci. Rozpadávala sa oná veľmoc, dovtedajší svetový poriadok, ale aj Afganistan. Nikto nepredpokladal, že sa tu začne ďalšia vojenská operácia, ktorá prerastie do vojny, z ktorej sa bude ťažko odchádzať. V dejinách posledný stály československý spravodajca odchádzal, jeho posluha, ktorá každé ráno usilovne striekala okolie domu, aby niekto nestúpil na vyhrievajúce sa jedovaté hady, odlietal posledným lietadlom.
Prudko sa zmenil svet okolo nás a svet, v ktorom my sami žijeme. Je mnoho otázok, kam to všetko speje. Na Slovensku je k dispozícii aj hľadanie odpovedí od pozoruhodnej dvojice – rakúskeho a slovenského vedca. Rakúšan, prof. J. Becker je profesorom na Ekonomickej univerzite vo Viedni a o. i. pôsobil aj v Latinskej Amerike.
Pozorovatelia maďarskej politiky začínajú čoraz hlasnejšie hovoriť, že maďarský premiér Viktor Orbán oslabuje mieru demokracie v krajine. Stáva sa z neho autokratický líder za súčasného posilňovania politickej lojality k sebe a strane. Niektoré analýzy hovoria dokonca o tom, že krajina kolíše na hrane demokracie.
Prognózovať parametre štátneho rozpočtu tak, aby zohľadňovali predpokladaný ekonomický vývoj a korešpondovali s reálnymi ekonomickými podmienkami, je dnes v časoch globálnej ekonomickej a finančnej krízy viac ako ťažké. Okrem objektívnych okolností sú vlády a ministri aj pod vplyvom rozličných záujmových skupín, vlastných alebo straníckych záujmov. Tieto faktory limitujú charakter ich rozhodnutí, vrátane strategických.