Znečistený medzinárodný obchod hľadá nové kooperácie
Róbert HÖLCZ – Foto: internet
V medzinárodnom obchodnom styku sa jeho účastníci stretávajú s pojmom clo, ktoré má inú funkciu v krajinách s nízkymi príjmami ako vo vyspelých krajinách, kde sú príjmy vysoké. V prvých zabezpečuje vyšší príjem do štátneho rozpočtu a ochranu domáceho podnikateľského priestoru, čo je v súlade s pravidlami aj Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Pokiaľ zámožnejšie krajiny využívajú clo i na presadenie iných ako obchodných záujmov, tie nie sú v súlade s pravidlami WTO, čo je dnes aj jedna z príčin, prečo sú obchodné vzťahy medzi EÚ a USA napäté.
Európska únia sa už od roka 1999 usiluje o vytvorenie zóny voľného obchodu s latinskoamerickým združením Mercosur, v ktorom sú Argentína, Venezuela, Brazília, Uruguaj, Paraguaj a Bolívia. Doteraz sa to nepodarilo najmä pre nezhody v otázke poľnohospodárstva. Po deviatich rokoch bola v septembri 2025 podpísaná obchodná dohoda o voľnom obchode s Indonéziou, ktorá sa nedávno stala členským štátom BRICS.
■ ŠTANDARDY A BRZDY
Európska únia má s krajinami Mercosuru pozitívnu obchodnú bilanciu vo výške dvoch miliárd eur, ale s agropotravinárskymi produktmi obchodný deficit dvadsať miliárd eur, keďže vývoz z EÚ predstavuje tri miliardy eur, ale dovoz až dvadsaťtri miliárd eur. Medzi európskymi farmármi, najmä francúzskymi, poľskými, ale aj medzi slovenskými, prevláda obava, že odstránením colných prekážok bude obchodný schodok ešte vyšší.
Preto EÚ navrhnutú dohodu s Mercosurom zatiaľ nepodpísala. Ak sa tak stane, vznikne najväčšia zóna voľného obchodu na svete s vyše až sedemsto miliónmi spotrebiteľov. Keďže sa počíta so znížením cla na automobily o tridsaťpäť percent, strojov o pätnásť až dvadsať percent, farmák o viac ako desať percent, výrazne sa zvýši ich export do Latinskej Ameriky, čo napokon platí aj pre vývoz liehovín, vína, čokolády a olivového oleja. Európski farmári majú obavy z nižšej úrovne environmentálnej ochrany, s čím súvisí používanie prípravkov na ochranu rastlín, ako aj vytváranie primeraných životných podmienok zvierat. Podľa ich názoru je v Latinskej Amerike aj nižšia úroveň dodržiavania bezpečnostných štandardov týkajúca sa ochrany pracovníkov, čo sa tiež pokladá za ich konkurenčnú výhodu.
Európski politici ubezpečujú európskych farmárov, že súčasťou dohody budú stanovené kvóty na hovädzie a kuracie mäso na úrovni až do 1,5 percenta európskej spotreby, ako aj štandardné európske fytosanitárne normy na dovozy. Súčasťou dohody bude „ručná brzda“, pod čím sa rozumie mechanizmus, ako sa bude postupovať v prípade narušenia rovnováhy na agrárnom trhu, pod čím sa rozumie zablokovanie dovozu agrárnych komodít ohrozujúcich spomínaný stav.
■ NOVÉ DOHODY
Dohoda s najväčšou moslimskou krajinou s 283 miliónmi obyvateľov sľubuje výraznú zmenu. Vzájomný obchod na úrovni 28 miliárd eur totiž nezodpovedá obojstranným obchodným záujmom. Podpísaná dohoda však umožňuje obchodovať aj so štátmi Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), keďže dohoda so Singapurom a s Vietnamom už bola podpísaná.
Čo je však veľmi dôležité, EÚ bude mať aj možnosť investovať. V prípade vývozu indonézskych produktov sa takmer v osemdesiatich percentách odstránili clá. Niektoré produkty ‒ palmový olej, ryby a textilné výrobky, sa budú na európsky kontinent exportovať bez cla. Dohoda nadobudne účinnosť od 1. 1. 2027 s platnosťou piatich rokov. Počas nich by sa obchod medzi EÚ a Indonéziou mal zdvojnásobniť (v roku 2024 bol na úrovni tridsiatich miliárd dolárov). Spomínaná dohoda bola podpísaná ako dôsledok terajšej colnej politiky a protekcionizmu prezidenta D. Trumpa, čo medzinárodný obchod značne „znečistilo“ a poškodilo .
.
