Americký analytik Andrew Korybko sa venoval role Slovenska v divadle Európa, v NATO a v konflikte Ukrajina a Rusko. Vychádza pritom z toho, že nástup novej vlády pred dvoma rokmi obrátil smerovanie Slovenska z podpory militantnej politiky Západu na napodobňovanie mierovej politiky Maďarska. Treba poznamenať, že napodobňovanie sa deje v rozriedenej verzii. Napríklad prísľubom spolupráce pri rokovaní o bezpečnostných zárukách pre Ukrajiny, aj keď len využívaním slovenskej dopravnej infraštruktúry. Čo sa takouto spoluprácou myslí, nie je jasné.
Tak isto fiškusovské vyhlásenie o nijakých zbraniach na Ukrajinu nezastavilo zbrojné dodávky navonok bez účasti štátu. Bežia ďalej prostredníctvom siete súkromných firiem. Vyhlásenie, že „Slovensko nepošle na Ukrajinu nijakých vojakov“, sa bez väčších problémov dá v 21. storočí dodržať. Ak by bola vyhlásená bezletová zóna, môže súhlasiť s rozmiestnením lietadiel a prostriedkov protivzdušnej obrany na slovenskom území. Pravdepodobne by to neurobilo bez súhlasu Ruska, keďže premiér vyhlásil, že musia sa vyrokovať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ale zároveň bezpečnostné záruky pre Rusko ako jeden balík.
Vyhlásenie vyvolalo pohoršenie medzi štátmi tzv. koalície ochotných. Je možné, že bez súhlasu Ruska ako súčasti politického urovnania ukrajinského konfliktu Slovensko pri súčasnej vláde by nebolo súčasťou logistiky v bezpečnostných zárukách Západu pre Ukrajinu. Porušilo by to predvolebný sľub strany Smer ‒ SSD, že Slovensko udrží mimo tejto vojny. Dôvodom, prečo Robert Fico podmienečne prisľúbil pomoc západnej koalícii, je pravdepodobne tlak zo strany EÚ.
Maďarská vláda v auguste tvrdila, že EÚ chce zosadiť maďarského a slovenského premiéra za ich mierovú politiku. Tento tlak sa slovenský premiér usiloval zmierniť tým, že ukázal ochotu spolupracovať s Bruselom na ukrajinskej otázke po nastolení mieru. Teraz jeho prehlásenia de facto potvrdzujú Slovensko ako lojálneho člena západnej koalície a Slovensko sa nestalo „darebáckou krajinou“. Zahraničná politika Slovenska aj Maďarska je limitovaná skutočnosťou, že obidve krajiny sú členmi EÚ aj NATO. Aj keby sa chceli stať „darebákmi“, čo nechcú, sú vo svojom rozhodovaní obmedzené.
Ich principiálny nesúhlas s politikou EÚ a NATO sa môže pohybovať len v rámci právnych medzier v členstve. Nemôžu inak, pretože politika Západu poškodzuje ich národné záujmy. Stačí si pripomenúť tlak USA a EÚ na zastavenie dodávok ropy a plynu z Ruska, čo Maďarsko vyčíslilo ako pokles HDP o štyri percentá. Je vysoko pravdepodobné, že po dosiahnutí mierovej dohody v rusko-ukrajinskom konflikte a dohodnutí bezpečnostných záruk budú obidve krajiny hrať úlohy, ktoré sa od nich vo „vojenskom schengene“ očakávajú.
Momentálne slovenský sľub pomôcť so západnými bezpečnostnými zárukami je pragmatický z hľadiska našich národných záujmov. Už len úvahy o hrozbe, že Slovensko po skončení konfliktu nepovolí prepravu zbraní na Ukrajinu, by akcelerovali terajší tlak EÚ na našu krajinu. Premiér Fico musí trvale vyvracať mylné predstavy, že naša krajina sa stala „darebákom“.
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: Internet
