Mesiac fotografie v bratislavskom Dome umenia má návštevnícky úspech
Maroš M. BANČEJ – Foto: autor
November je v Bratislave už tradične vnímaný ako Mesiac fotografie – moderného média, ktoré nás sprevádza na každom kroku, pričom jeho výpovedná hodnota kolíše od reklamných nablýskaných fotografií, ktoré už pomaly neregistrujeme, až po silné novinárske fotky, ktoré majú ambíciu meniť naše vnímanie sveta okolo. V Bratislavskom Dome umenia pri Národnom osvetovom centre sa v rámci 22. ročníka Mesiaca fotografie zišla skutočne silná štvorica výstav.
Azda divácky najpríťažlivejšou výstavou je expozícia renomovanej spoločnosti National Geographic Society, ktorá tento rok oslávi desať rokov pôsobenia v Českej a Slovenskej republike a patrí už viac ako sto rokov k špičke v obrazovej publicistike, je založená na dokonalej príprave, nekompromisnom obrazovom výbere a spolupráci s najlepšími fotografmi tohto odboru.
■ SVET EXOTICKÝ AJ BEŽNÝ
Kolekciu výstavných fotografií zahrňuje väčší súbor investičného makléra, filantropa, profesora univerzít Yale a Harvard, a predovšetkým skvelého fotografa Roberta Haasa, ktorý objavuje pri leteckých pohľadoch na Afriku graficky prekvapivé a pôsobivé obrazy. Rovnako zachytáva dramatické situácie divokej prírody. Haasa doplňujú legendárne mená National Geographic ako Chris Johns, Jodi Cobb, Joel Sartore, Steve McCurry, James Stanfield a ďalší. Návštevníci majú možnosť obdivovať vyše šesťdesiat veľkometrážnych fotografií, ktoré prinášajú skutočne netradičný a zároveň vizuálne príťažlivý pohľad na svet okolo. Ten exotický, ale aj ten zdanlivo každodenný.
Ďalšia výstava s názvom Na ceste prináša fotografické svedectvá o živote rómskeho etnika v štyroch európskych krajinách: v Čechách, Maďarsku, Rusku a na Slovensku. Fotografické súbory sú časovo vymedzené na 70. – 80. roky 20. storočia a mnohé z nich zachytávajú odchádzajúci spôsob kočovného života Rómov. Práve posledné dve desaťročia pred rozpadom komunistického režimu doznievajú posledné pozostatky tradičného spôsobu života a stávame sa svedkami postupnej transformácie ich životov. Rómovia sú v tom čase zamestnaní a vzdelanie detí má stúpajúcu tendenciu. Radikálny obrat v ich životoch sa začína nástupom „demokracie“ v našich krajinách. Veľký nárast nezamestnanosti Rómov, vznik extrémistických pravicových strán, ale aj krízové roky vytvárajú podmienky pre etnické konflikty a kritické situácie v spoločnosti.
Do konceptu expozície sú zaradení štyria autori, v tvorbe ktorých zaznieva silná a autentická skúsenosť s rómskym etnikom. Nejde o projekty realizované v krátkom časovom intervale, práve naopak, zaujatie týmto etnikom je zo strany autorov mnohoročné, ba dokonca v niektorých prípadoch celoživotné. Prekvapením výstavy je ruská fotografka tatárskeho pôvodu Lyalya Kuznetsova, ktorá sa fotografovaniu Cigánov venuje vyše tridsať rokov a získala prestížne ocenenia, napr. Leica Medal of Ecellence.
■ FOTOGRAFIA AKO ARTEFAKT
Pavel Mára, súčasný významný český fotograf, absolvoval v sedemdesiatych rokoch minulého storočia FAMU, a to postupne odbor kamery a fotografie. Momentálne pôsobí viac ako pätnásť rokov na Inštitúte tvorivej fotografie v Opave a na jeho výstave je silný výtvarný impulz jednoznačne cítiť. Už od sedemnástich rokov uplatňuje stratégiu a postupy zo sveta reklamnej fotografie, veľký záujem vzbudzoval svojimi technologickými experimentmi, veľkými formátmi a výnimočným využitím farebnej fotografie, ktorá sa mimo sveta reklamy takmer neobjavovala. Nebál sa konkrétnosti farby, ani s ňou spojenými technickými komplikáciami.
Ako sa môže nová generácia fotografov, tých, ktorí sa dnes dostali do popredia v Rusku, líšiť od svojich predchodcov? Prvá vec, ktorá nás napadne pri prehliadke expozície Súčasná ruská fotografia, je hlboký rozdiel v perspektíve týchto generácií. Dnes mnoho mladých fotografov odmieta formálnu estetiku a technické experimenty tých, ktorí im predchádzali. V komunikácii so svojím publikom používajú iný jazyk. Generácia, ktorá sa za posledné roky prebila na ruskú umeleckú scénu, je generáciou internetu. Niekto by sa mohol hádať o tom, že je to generácia ľudí, ktorí sa snažia uistiť vo svete, kde nemajú žiadne
očakávania pri hľadaní autority alebo umeleckého mentora. Možno aj to je dôvod, prečo mnohí mladí umelci obviňujú vonkajší svet za ťažkosti, ktoré majú pri kontaktovaní sa so svetom okolo nich. V každom prípade, spomínané štyri expozície v bratislavskom Dome umenia pri Národnom osvetovom centre stoja za zhliadnutie.
Text pod foto: Lyalya Kuznetsova zo série Cigáni