Nové karty starej Pikovej dámy
Je viac úspešných dramatických diel, ktoré patria do zlatého divadelného fondu. Zaiste k nim patrí Piková dáma. Dramaturg Opery SND v Bratislave Martin Bendik siahol po tomto diele Piotra Iľjiča Čajkovského a zaradil ho aktuálne do repertoára operného súboru našej prvej scény. Možno by sa táto Puškinova novela popri jeho slávnom románe Eugen Onegin (ktorá tiež poslúžila Čajkovskému k oveľa známejšej opere) nezapísala do dejín európskej kultúry, ak by po ňom nesiahol tento veľký svetový hudobný skladateľ.
Na rozdiel od Eugena Onegina nejde o romantický príbeh, aj keď hudbu možno považovať za romantickú. Piková dáma patrí skôr medzi realistické diela – vari po prvýkrát sa v hudobnej literatúre stretávame s takou precízne prepracovanou ľudskou psychikou. Hlavný hrdina Hermann prežíva pekelné muky. Nedokáže sa vyrovnať s tým, ako sa zachoval k svojej milovanej, ani so svojou zničujúcou hráčskou vášňou.
PUŠKINOVSKÍ GAMBLERI
Dej sa odohráva v 19. storočí v Sankt Peterburgu v aristokratických kruhoch cárskeho Ruska, ktoré sa usilujú kopírovať francúzske zvyky aj spoločenskú etiketu. Dôstojník Hermann síce túži po mladej dievčine Líze, no viac poškuľuje po bohatstve, ku ktorému by sa mohol dostať práve prostredníctvom milovanej Lízy. Tá sa však má čoskoro zasnúbiť s kniežaťom Jeleckým. V pôvodnej Puškinovej poviedke je chudobnou chovanicou starej zámožnej grófky Anny Fedorovny, no libretista Modest Čajkovskij – Piotrov brat, ktorý spracoval text na objednávku sanktpeterburského Mariinského divadla na spôsob vtedajšej módnej francúzskej grand opery, pozmenil jej spoločenské zatriedenie a z Lízy sa v librete stáva grófkina vnučka.
Hermann sa dozvie, že grófka bola zamlada krásavica a vášnivá hráčka. V Paríži spoznala šľachtica, ktorý jej prezradil tajomstvo troch kariet, s ktorými vyhrala celý majetok a získala prezývku Piková dáma. Hermann sa za každú cenu chce dozvedieť tajomstvo zaručenej výhry. Cena je však privysoká. Napínavá dráma sa mení na trojnásobnú tragédiu, pri ktorej od prílišného rozrušenia zomiera nielen stará grófka, ale zo sklamania sa vrhne do rieky Líza. Od chorobnej túžby po peniazoch, od nesplnenej predstavy dozvedieť sa tajomstvo „šťastných“ čísel sa Hermann v zúfalstve pripraví o život.
STRHUJÚCI PRÍBEH
Predloha detailne rozpitváva dušu človeka, závislého od nejakej neresti. Nádherná hudba majstra operného žánru Piotra Iľjiča Čajkovského burcuje, aj dojíma. Moderná, praktická, účelná scéna polopriehľadných zrkadiel Jaroslava Valeka odráža vnútorný svet hlavných protagonistov. V réžii Mariána Chudovského, pod taktovkou dirigentov Rastislava Štúra, ktorý toto hudobne náročné dielo naštudoval, a Pavla Tužinského, ktorého domovskou scénou bola ešte donedávna Štátna opera v Banskej Bystrici, si publikum môže vychutnávať výkony našich popredných tenoristov – Miroslava Dvorského s dramatickejším prejavom i lyrickejšieho Michala Lehotského v úlohe Hermanna, barytonistov Sergeja Tolstova či Jána Ďurča ako grófa Tomského, Daniela Čapkoviča v postave kniežaťa Jeleckého, ktorého alternuje Pavol Remenár.
Po jedenástich rokoch sa na javisko SND vrátila v dobrej fyzickej i hlasovej kondícii bývalá sólistka Magdaléna Blahušiaková. Kým pred rokmi v tejto opere stvárnila postavu Lízy, teraz ju môžeme sledovať v úlohe grófky. Alternuje ju Jitka Sapara-Fischerová. Potešia aj výkony ďalších sólistov – Jozefa Kundláka a Ľudovíta Ludhu, Martina Malachovského, Františka Ďuriača; v úlohe Prilepy účinkuje Miriam Garajová v alternácii s Máriou Rychlovou, ale aj súrodenci Babjakovci – Ján v úlohe Čaplického, Terézia Kružliaková-Babjaková s jej krásnym zamatovým mezzosopránovým hlasom a s vynikajúcou speváckou technikou v úlohe Poliny, ktorú alternuje Michaela Šebestová. Zaľúbenú, no tragicky nešťastnú Lízu uvidia diváci v podaní našej Adriany Kohútkovej či lotyšskej sopranistky Liene Kinča.
Opera má tri dejstvá a sedem obrazov. Každý obraz sa končí pointou. Dielo vyústi do pôsobivej scény, keď Hermann prosí Boha o odpustenie. Jeho priateľ Tomskij ho drží vo chvíľach nadchádzajúcej smrti za ruku a nádherná hudba vyznieva v záverečnom zborovom choráli. Aj keď tvorcovia tentoraz namiesto romantizujúcej lyriky ponúkajú realistickú hudobnú drámu, publikum ju zaiste prijme s rovnakým nadšením, ako aj ostatné významné diela velikána svetovej hudby Piotra Iľjiča Čajkovského.
Anna SLÁVIKOVÁ – Foto: