Ukrajina upozornila na osudy prisťahovalcov a kolonistov
Český záujem a spor o krajanov vo Volyni
Dušan D. KERNÝ – Foto: internet - banderovci.webnode.cz
Dramatický vývoj v Ukrajine vyvolal v Čechách mediálny spor, lebo česká krajanská komunita sa obrátila na najvyššie miesta so žiadosťou o pomoc, vysťahovanie, a najmä o pochopenie situácie okolo dvadsaťtisícovej komunity, ktorá ešte vo Volyni zostala. Strach českých krajanov a snaha vrátiť sa do Čiech pre neschopnosť zvyškov polície poskytnúť im ochranu v mnohom približuje pomery v západnej Ukrajine. V českých médiách má téma popredné miesto.
Volyň v západnej Ukrajine, kam prišli českí kolonisti na pozvanie cárskeho Ruska v roku 1868, v priebehu dejín patrila čiastočne aj do Poľska, aj do Ruska a napokon sa stala súčasťou Ukrajiny. V Čechách je platný zákon o odškodnení pre navrátilcov z Podkarpatskej Rusi, ktorí museli opustiť svoj majetok, keď toto územie v rokoch 1938 a 1939 zabrala maďarská armáda, alebo po tom, čo toto územie odstúpilo vtedajšie Česko-Slovensko Sovietskemu zväzu po roku 1945 – a takúto kompenzáciu chcú mať aj Česi z Volyne. Ukrajinská krvavá dráma tomu dala nový rozmer, niekoľko desiatok rodín sa obrátilo na Prahu, aby im pomohla pri návrate do Čiech, majú strach, obavy, o. i. narastá totiž kriminalita, extrémizmus, zvyšky ešte fungujúcej ukrajinskej polície by im zrejme nemohli poskytnúť ochranu. Ocitli sa v ťažkej sociálnej a ekonomickej situácii, pomery v Ukrajine sú také, ako píšu oficiálnym českým predstaviteľom, vrátane najvyšších: „Naše majetky stratili všetku hodnotu, nie je možné ich predať a odísť.“
■ TERČE PREPADOV
Podľa svedkov, ktorí podali svedectvá českých médiám a spravodajcom priamo na mieste, istotu a bezpečnosť nemali zaručenú už dávno pred terajším konfliktom, rástla kriminalita a tí, ktorí mali majetok, veľmi ľahko sa stávali terčmi prepadov. Podľa svedkov, ktorí žijú v Čechách a na Ukrajinu sa vracajú len na návštevu do pôvodnej obce. Tú vypálili počas druhej svetovej vojny Nemci a podiel na tom mali zrejme aj banderovci. Pri návšteve pred niekoľkými rokmi sa museli rýchlo pratať preč. Prišla totiž miestna polícia a povedali im, že terajší priaznivci banderovcov chystajú proti nim akciu. Pri okamžitom odchode ich sprevádzali obrnené policajné vozidlá. Jeden navrátilec konštatoval: Ukrajinci likvidovali všetko, čo bolo české, vrátane cintorínov.
■ PAMÄŤ NEKLAME
Dejiny sa s nimi nemaznali, konštatuje denník cz a iné české médiá. Za predvojnovej sovietskej éry majetných posielali na Sibír, pôdu dostali kolchozníci, panoval hlad a bieda. A tak sa stávalo, že vedno s Ukrajincami na Volyni vítali aj niektorí Česi pri príchode nemeckých vojsk v roku 1941 Hitlera ako osloboditeľa. To sa však skončilo, keď ich odvážali na nútené práce a masovo sa začalo vyvražďovať židovské obyvateľstvo, konštatuje o. i. český program Pamäť národa. Nemci vypálili a vyvraždili niekoľko českých dedín a zabili stovky ľudí. Popri Nemcoch boli brutalitou a terorizmom povestní banderovci, agresívne počínanie zamerali najmä proti Poliakom, vraždili tých, ktorí nemali ukrajinský pôvod, meno alebo priezvisko a boli katolíci. Obete neraz hádzali do studní, vŕšili na nich kamene. Podľa výpovede terajších pamätníkov pre reportérov televízie ČT 24 dokonca sa stávalo, že v strachu pred banderovcami žiadali českí Volynčania ochranu u nemeckých okupačných jednotiek. Podľa pamätníkov banderovci umučili a zavraždili na dedinách vo Volyni tristosedemdesiatšesť ľudí. České médiá venujú problematike trvalú pozornosť.