Eva KRISTINOVÁ bola oduševnenou matičiarkou celý život. Smutná správa sa rozletela do sveta v pondelok 15. júna. Žiaľ, pravdivá, tvrdá. Eva Kristinová, veľká postava dejín umenia druhej polovice dvadsiateho storočia, matičiarka srdcom aj telom, zomrela. Pravdivá či autentická bola aj Eva Kristinová. Jednoducho kráľovná... „Jednoducho kráľovná“ bol vždy aj dôvetok k výstavám o Eve Kristinovej, ktoré jej usporadúval Miestny odbor Matice slovenskej v Bratislave-Starom Meste. Tam patrila a cítila sa dobre. Aj preto bola čestnou predsedníčkou tohto miestneho odboru.
„Celý svoj život bola hrdou a sebavedomou Slovenkou, všetko, čo robila, robila naplno a s láskou,“ spomína na Evu Kristinovú Daniela Suchá z občianskeho združenia Dedičstvo otcov. A tak ju poznali aj všetci hrdí Slováci ‒ ako vlastenku, ktorá sa nebála prejaviť svoj názor i v časoch, keď nebol... populárny? Chceme si však na „našu“ pani Evu zaspomínať aj tak, ako ju verejnosť nepoznala. Očami ľudí, ktorí iste patrili k jej najbližším...
„Eva bola úžasný ČLOVEK, umelec, kolega a priateľ. Ako väčšina hercov jej generácie bola pokorná a skromná. Jednoducho nebola ‚celebrita‘,“ začína rozprávanie o svojej kamarátke herec a recitátor Jozef Šimonovič.
- INTERPRETKA POÉZIE
„Ako interpreti poézie sme si padli do oka, nahrali sme CD Smrek: Básnik a žena, CD všetkých básní venovaných gen. M. R. Štefánikovi. Pochodili sme spolu ‒ Kristinová, Rapaičová a ja ‒ hádam celé Slovensko. Raz nás pozvali do Košíc, kde sme mali dvojhodinový recitál. Kúpili sme si lístky na vlak a išli sme. Po skončení sme dostali kávu a keksy a ospravedlnenie, že nemajú peniaze na honoráre, ale že ďakujú. Keď sme nastúpili do vlaku na spiatočnú cestu, Eva mala na tvári spokojný úsmev. Bola šťastná, že sála bola plná ľudí a že sme im odovzdali posolstvo poézie. Pravidelne sme v tejto trojici účinkovali aj na oslavách rodáka z Borského Mikuláša barda poézie Jána Hollého. Ja osobne som mal aj tú česť, že som ešte ako študent hral spolu s pani Kristinovou aj v predstaveniach v SND. Nezabudnuteľná bola Matka Guráž v réžii J. Kačera. Keď sa rozhodla presťahovať do Domova dôchodcov, sťahoval som spolu s mojimi synmi jej osobné veci. Niekoľko mesiacov pred odchodom do večnosti mi pripravila výber veršov a požiadala ma, aby som ich predniesol na poslednej rozlúčke. Bola hrdou Slovenkou, príjemnou spoločníčkou, výbornou herečkou a recitátorkou a skvelým parťákom. Bude mi veľmi chýbať.“
- VEĽKÁ HEREČKA
Podobné vyznanie o Eve Kristinovej vyslovila aj spomínaná naša popredná herečka Ida Rapaičová. „Nebolo veľa ľudí v mojom živote, ktorí ma ovplyvnili tak ako Evička. Nikdy som sa nechcela nikomu podobať, nikoho napodobňovať. A to ma naučila práve Eva, veľká herečka, zapálená recitátorka, vždy skromná k všetkému a k všetkým. Zaujímala sa o veci verejné rovnako prirodzene, ako brala herectvo ‒ ako službu divákom. Všetko, aj svoje súkromie tomu podriadila a v tom bola, žiaľ, jediná a jedinečná. Všetci sa máme od nej čo učiť. Ale nikdy už nikto nebude taký ako ona. Ako jej nenapodobiteľný herecký prejav, taký už nikdy nikto nenahradí. Slovensko môže byť hrdé, že práve tu sa narodila, žila a zanechala životnú stopu.“
Aká bola ako herečka? Kristinová nebola podľa teatrológa Karola Mišovica „len baladickou tragédkou, predstaviteľkou ženskej živelnosti až živočíšnosti, bola i špecifickou komediantkou a interpretkou intelektuálnej dramatiky.“ A aká bola v súkromí? Najlepšie o tom svedčia jej slová, ktoré adresovala svojmu publiku v poslednej fáze života, keď žila v zariadení pre seniorov v hlavnom meste. „Som veľký optimista a ničoho sa nebojím. Ani odchádzania. Keď človek takto leží vo dne v noci, myslí aj na ten obrovský priestor nad všetkými vesmírmi. Nech to volá ktokoľvek akokoľvek. Ako hovoril Rúfus: ‚Prišli sme z akých tiem a z akých priestorov zaznieť a zatíchnuť pred prísnou amforou.‘ To je ľudský život. Mala som ho krásny. A za ten ďakujem. Za všetko ďakujem. Za všetko.“
- ČITATEĽKA SNN
Eva Kristinová bola aj vášnivou čitateľkou nášho týždenníka. „Veľakrát mi telefonovala a chválila, ale aj kritizovala niektoré články, ktoré ju zaujali v Slovenských národných novinách. Bola našou dlhodobou predplatiteľkou. Naposledy mi volala tesne pred pandémiou koronavírusu. Opäť komentovala nejaký článok. SNN s ňou uverejnili vari posledný veľký rozhovor v januári tohto roka. Je to veľká strata pre Maticu slovenskú i slovenskú kultúru. V čase útokov na našu ustanovizeň by nám jej neoblomnosť a obhajoba veľmi pomohli,“ dodal šéfredaktor SNN Maroš Smolec.
ŽIVOTOPIS
Eva Kristinová sa narodila piateho augusta 1928 v Trenčíne. Na štúdium herectva sa prihlásila na Štátne konzervatórium v Bratislave. Po ukončení štúdia dostala angažmán do SND. Na tejto scéne pôsobila takmer štyridsať rokov. Na javisku SND sa naposledy objavila v roli Rodany v dráme Milana Ferka Pravda Svätoplukova (1985, réžia Pavol Haspra). Vynikla najmä v dramatických postavách klasického repertoáru Williama Shakespeara ‒ ako lady Mackbeth v dráme Mackbeth, Gertrúda v Hamletovi, Kleito v Nezvalovej Atlantíde, Alžbeta Proctorová v Millerových Čarodejniciach zo Salemu, matka Guráž v Brechtovej hre Matka Guráž a jej deti.
Mladosť Evy Kristinovej bola poznačená tvrdým osudom jej otca. Bol československým príslušníkom Štefánikových francúzskych légií, kde ho povýšili na brigádneho generála, no po vojne ho degradovali na obyčajného vojaka, neskôr bol z armády prepustený a uväznený. Niekdajšia priama účastníčka SNP sa preslávila a donedávna pôsobila aj ako výrazná recitátorka poézie. Repertoár Evy Kristinovej je veľmi rozsiahly. Jej talent sa presadil aj vo filme a v televíznych inscenáciách, počnúc jej debutom v komédii Nie je Adam ako Adam (1957, réžia Paľo Bielik). Rad ďalších filmov má aj dnes svojich divákov –Štyridsaťštyri, Smrť sa volá Engelchen, Televízny film Sám vojak v poli, Rysavá jalovica, Cesta ženy, Penelopa, Hody.
Eva Kristinová spolu s publicistom Jánom Čomajom pripravili a vydali knihu Spomienky herečky. V roku 1968 Eva Kristinová získala titul zaslúžilá umelkyňa, je nositeľkou Čs. medaily Za chrabrosť, Čs. medaily za zásluhy I. stupňa, Radu SNP II. triedy.
Ľudovít KUSAL – Foto: SNN
Posledný rozhovor Evy Kristínovej z januára 2020