Vo Východnej je folklór ako doma
Folklórny festival Východná je najstarším a najväčším celoslovenským folklórnym festivalom na Slovensku, ktorý sa počas svojej šesťdesiatročnej histórie stal vrcholnou prehliadkou tradičnej ľudovej kultúry. Každoročne na ňom vystúpi okolo tisícštyristo účinkujúcich, vrátane zahraničných hostí, ktorí v desiatkach pôvodných autorských programov predvádzajú to najlepšie z pokladnice nášho folklóru. A nielen to!
Vo Východnej majú návštevníci možnosť oboznámiť sa s fortieľom našich ľudových umelcov a remeselníkov a v posledných rokoch zúčastniť sa aj na tvorivých dielňach – tanečných, hudobných či remeselníckych. Je to skrátka najväčší slovenský sviatok ľudovej kultúry, ktorý už tradične organizuje MK SR, Národné osvetové centrum a obec Východná v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom a s Ústredím ľudovej umeleckej výroby. Tohtoročný jubilejný šesťdesiaty ročník Folklórneho festivalu Východná sa konal 4. až 6. júla a keďže sa počasie tentoraz pochlapilo a na rozdiel od dvoch predošlých ročníkov nepotrápilo návštevníkov a účinkujúcich dažďom, nič nebránilo tomu, aby sa vo Východnej mohli všetci milovníci folklóru a ľudovej kultúry stretnúť na výnimočnom podujatí. Všetky vekové kategórie, domáci i zahraniční návštevníci, zapálení folkloristi aj amatérski milovníci ľudovej hudby, tanca a piesne smerovali do malebnej dedinky, ktorá sa za tých šesťdesiat rokov stala synonymom pre to najlepšie, čo generácie našich predkov v ľudovom umení vytvorili.
AKO SA TO ZAČALO
Písal sa rok 1952, keď sa folklórna, vtedy ešte národopisná skupina Kriváň z obce Východná zúčastnila na folklórnych slávnostiach v moravskej Strážnici. Ich úprimné a emotívne vystúpenie malo u publika obrovský úspech a všetci prítomní sa zhodli, že mládenci a devy z Východnej sú jednoducho objavom celého podujatia. Zážitky zo Strážnice sa hlboko vpísali do duší členov súboru, a tak sa rozhodli usporiadať Slávnosti piesní a tancov aj u nich doma – vo Východnej. Prvý ročník sa im podarilo zorganizovať už za rok zatiaľ iba na provizórnom pódiu, no už v roku 1954 stál vo Východnej prvý amfiteáter. Koncom sedemdesiatych rokov bol podľa projektu architekta Viliama Grusku vybudovaný nový amfiteáter, inšpirovaný pôvodnou ľudovou architektúrou Liptova. Terajšiu podobu získal areál v roku 2006 a podpísal sa pod ňu architekt Igor Korkošiak. V súčasnosti, aj napriek neustálym výhradám tých či oných folkloristov či návštevníkov (vyhovieť každému je prakticky nemožné), spĺňa požiadavky na festival s tým rozmerom a ambíciami, aké Východná jednoznačne má.
SVETOVÁ PREMIÉRA
Festival vo Východnej začal veľmi rýchlo vďaka organizátorom ponúkať návštevníkom aj programy, ktoré inšpirované folklórom posúvali pomyselnú latku umeleckého stvárnenia nahor. Už v roku1960 uviedlo na festivale Armádne divadlo z Martina hru J. Mahena Jánošík a o pár desaťročí neskôr sa zbojník Jurko na scénu vo Východnej vrátil. V amfiteátri zazneli v roku 1995 skladby kultového muzikálu Na skle maľované v hlavnej úlohe s Michalom Dočolomanským a zazneli tam aj o deväť rokov neskôr, keď tento skvelý muzikál oslavoval svoju tridsiatu sezónu na scéne SND. Aj tento jubilejný ročník sa organizátori vytiahli. Výkonný riaditeľ festivalu Pavel Ňuňuk z Národného osvetového centra nám k tomu povedal: „Vždy sa snažíme prísť s niečím umelecky hodnotným a zároveň divácky príťažlivým. Tento rok to bol premiérový program ľudovej hudby a speváckej skupiny súboru Lúčnica Vetrík veje. Program je naozaj unikátnym počinom aj v rámci bohatej histórie súboru, keďže tieto dve zložky ešte nikdy v samostatnom programe nevystupovali. Išlo teda o lúčničiarsku i svetovú premiéru!“
No neostalo iba pri tomto unikátnom predstavení. Všetkých prítomných nadchol program Poklad folklóru. Išlo o hudobno-spevácku reflexiu šesťdesiatročnej histórie festivalu Východná, v ktorej účinkovali stálice našej folklórnej scény. Diabolské husle a Ján Berky Mrenica mladší, Ľudová hudba Miroslava Dudíka, Ján Ambróz s ľudovou hudbou Borievka, Darina Laščiaková, Hanka Hulejová či spevácka skupina Rodokmeň a ďalší účinkujúci jednoducho ukázali špičkovú úroveň nášho kultúrneho dedičstva.
KRÁSA FOLKLÓRU
Folklórny festival Východná však nie je len o pódiách, kde vystupujú najlepšie súbory, ktoré prešli sitom okresných a krajských prehliadok. Návštevníci mohli navštíviť Tanečné humno, kde ich profesionálni choreografi zaúčali do tajov ľudových tancov z jednotlivých regiónov Slovenska. Jarmok majstrov remesiel pod patronátom Ústredia ľudovej umeleckej výroby zasa priniesol možnosť stretnúť sa s fortieľom ľudových remeselníkov, ktorí zachovávajú tradície, rozvíjajú ich, a veru nielen domáci, ale najmä zahraniční návštevníci si nenechali ujsť príležitosť voľačo si kúpiť, no hlavne sa voľačomu aj priučiť. Ak si za svoj cieľ vybrali Východnú i rodiny s deťmi, a bolo takých potešiteľný počet, mohli svoje ratolesti nasmerovať na množstvo zaujímavých programov. Napríklad na predstavenie muzikantov SĽUK-u Zvuky nie sú muky, kde si mohli deti aj s rodičmi zahrať a zaspievať v programe Vrátiť, požičať i sebe v úcte zachovať, ktorý bol inšpirovaný rozprávkou O troch grošoch. Samozrejmosťou boli bábkové predstavenia, napríklad klasická rozprávka O Jankovi Hraškovi. Ak rodičia či omladina vyhladli, mohli navštíviť detský svet na lúke v Košiariku, kde si dali ovčí syr, žinčicu a ďalšie naše írečité špeciality.
Skrátka, jubilejný šesťdesiaty ročník Folklórneho festivalu Východná ukázal, kadiaľ môže viesť cesta propagovať náš folklór, naše ľudové tradície a umenie, čo ponúknuť zahraničným návštevníkom, a najmä ako prebúdzať u mladej generácie záujem o slovenské kultúrne dedičstvo. Ako nám na záver povedal riaditeľ festivalu Pavel Ňuňuk z Národného osvetového centra: Príďte aj na budúci, už nejubilejný rok. Aj napriek tomu bude plný prekvapení a Východnú si jednoducho zamilujete.“
Maroš M. BANČEJ – Foto: archív NOC